BRATISLAVA. Zásady, podľa ktorých by sa v budúcnosti malo rozhodovať v civilných sporoch, správnom súdnictve a mimosporovej agende, ako sú napríklad dedičstvá, sú už pripravené.
Legislatívny zámer rekodifikácie civilného procesného práva dalo ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania.
Ak ho schváli aj vláda, rezort začne pracovať na troch nových kódexoch, ktoré nahradia súčasne platný a takmer 80 ráz novelizovaný Občiansky súdny poriadok z roku 1963.
"Je to jeden z dôležitých nástrojov, aby sme zvýšili vymožiteľnosť práva na Slovensku, nielen pre podnikateľov, ale aj pre všetkých občanov," povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Cieľom sú aj efektívnejšie súdy
Na legislatívnom zámere pracovala odborná komisia posledných desať mesiacov.
Jej predseda a šéf sekcie civilného práva na ministerstve spravodlivosti Marek Števček tvrdí, že zámer udáva mantinely pre paragrafové znenie nových kódexov.
Podľa zámeru by mali vzniknúť tri, ktoré majú pracovné názvy Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Podstavnú zmenu by mal priniesť prvý z nich, a to zásadu koncentrácie.
Vďaka nej bude môcť sudca pri sporoch stanoviť stranám, ktoré sa súdia, aby všetky dôkazy predložili v stanovej lehote, inak sa na ne nebude prihliadať.
Zaviesť by mohlo aj predbežné vypočutie strán, ktoré by mohlo zefektívniť a zrýchliť proces pred súdom.
"Sudca si s účastníkmi ustáli, o čom vlastne spor je, ktoré dôkazy sa vykonajú, aké je predbežné právne posúdenie, aby účastník vedel, na čom je," vysvetlil Števček.
Ministerstvo navrhuje vznik takzvaného veľkého senátu na Najvyššom súde. Mal by sedem členov a jeho úlohou by bolo vydávať rozsudky, ktoré by zjednocovali právnu prax, vysvetlil Borec.
Novinky by mali platiť od roku 2016
Predpokladá, že paragrafové znenia kódexov budú hotové v priebehu roku 2015 a potom bude minimálne rok na to, aby sa s nimi oboznámili ľudia z praxe aj laici.
V roku 2016 by podľa ministra mohli vstúpiť do platnosti.
Nové zákony majú zohľadňovať judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho súdneho dvora.
To bol aj dôvod, prečo by po novom už generálny prokurátor nemohol podávať mimoriadne dovolania v sporových konaniach.
Zásadné zmeny podľa zámeru ministerstva čakajú správne súdnictvo. Napríklad zmeny v miestnej príslušnosti by znamenali, že najviac správnych vecí už nebude na bratislavských súdoch.
Novinkou by mohla by mohla byť kasačná sťažnosť, ktorá bude prípustná proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov a kauzálna príslušnosť.
"Znamená to, že veci určitého druhu prerokúvajú len určité súdy, napríklad obchodný register robí len okresný súd v sídle kraja," vysvetlila podpredsedníčka rekodifikačnej komisie a sudkyňa Najvyššieho súdu Jana Baricová.
