Uf, zaznelo nahlas na terase denníka SME

Rozdiel oproti minulým voľbám bol obrovský. Akoby neuplynulo jedno volebné obdobie, ale najmenej desať rokov. Zatiaľčo v roku 1998 to bol obrovský nervák, pri ktorom sa ježili chlpy na rukách, tentokrát bola atmosféra úplne iná – veľké očakávania, nepanovala však žiadna nervozita. Niektorí s neistým úsmevom hovorili, že to je asi dôkaz, že Slovensko je už normálna krajina.
Pozvanie na slnečnú terasu v centre mesta prijal okrem pána Liptáka dramaturg a režisér Martin Porubjak, Milan Šútovec, spisovatelia Dušan Dušek a Pavel Vilikovský, analytik Ivo Samson, Ján Mojžiš z Národného bezpečnostného úradu, postupne sa pridávali analytik Miroslav Beblavý, šéfka Transparency International Slovakia Emília Sičáková – Beblavá, publicista Milan Nič, spisovateľ László Szigeti, ekonóm Eugen Jurzyca, analytik Andrej Salner a spravodajcovia zo zahraničných médií.
Prvé komentáre odhadov prebehli bez väčších emócií. „Uf,“ ozvalo sa akurát, keď sa objavil prekvapivo dobrý výsledok SDKÚ. Pavol Vilikovský správy sledoval s pokojom Angličana, úsmev vyčaroval až keď počul Roberta Fica optimisticky hovoriť o výsledkoch jeho Smeru.
Po asi desaťminútovom sústredenom tichu, keď si každý v hlave začal preratúvať volebné zisky a možné koalície, prišlo uvoľnenie. Martin Porubjak si dokonca akoby podriemkavujác na chvíľu so zatvorenými očami a zaklonenou hlavou užíval príjemné jesenné slnko.
O chvíľu už živo odpovedal na otázku, aký je prvý pocit po zverejnení výsledkov: „Dobrý.“ Najviac ho potešilo, že vypadli nacionalistické strany. V tom sa zhodli asi všetci. „Keby to takto dopadlo, tak odnesiem kyticu Gašparovičovi, Slotovi a Malíkovej,“ hovorí Dušan Dušek.
Najviac sa diskutuje, čo s Ficom. Pribrať ho do vlády? „Spraviť ho spoluzodpovedným za reformy a všetko čo bude nepopulárne a riskovať, že bude vládu rozkladať tak ako to robila SDĽ? Alebo ho nechať v opozícii, byť v malej väčšine a riskovať jeho výhodnú pozíciu v opozícii a jeho možnosť zabodovať v budúcich voľbách?“ rozmýšľal Porubjak.
Historikovi Ľubomírovi Liptákovi sa do hodnotenia príliš nechcelo. „Dopadlo to približne ako som očakával,“ povedal akoby lenivo. „Jediný moment, ktorý ma zaujal je, že komunisti získali šesť percent. To presvedčenie, ten názor tu existuje.“ Vstup komunistov do parlamentu ale podľa Liptáka bude znamenať, že „ďalšie strany budú menej kontaminované. Keď sa ukázalo, že v Čechách majú komunisti takmer 20 percent, tak ten potenciál musí byť aj na Slovensku. Považujem to za prirodzený jav.“
O chvíľu už so záujmom prešiel k ďalšiemu televízoru a preladil na Davis Cup, aby sa pozeral ako sa tenistom darí v štvorhre s Rumunmi. „Tak to som nečakal, že tu budeme sledovať tenis,“ hovorí Dušek. „Znamená to ale asi, že všetko je v poriadku.“
Prichádza druhý prieskum MVK. SDKÚ v ňom má niečo viac ako 17 percent a je tesne za HZDS a výrazne pred Smerom. „Tak to už je aj trochu moc,“ hovorí Pavel Vilikovský. Po dvoch hodinách je Dzurindova strana už na prvom mieste a na terase je uvoľnená atmosféra. Ján Mojžiš si zapaľuje cigaru, Ivo Samson už hovorí, že náš vstup do NATO je v suchu. Diskutuje sa len, či v SDKÚ nebudú príliš namyslení.
Lászlo Szigeti hovorí, že tieto voľby znamenajú významnú zmenu. „Nastala v tom, že slovenský volič sa zmenil. Vydal sa smerom k európskym trendom, čo je naozaj historická zmena. Vyzerá to tak, že stredopravicová línia zvíťazila na Slovensku prvýkrát v histórii (ak nerátame jún 1990, ale to bolo z eufórie). Teraz sa vedome zmenila štruktúra a tá ľudácko-socialisticko-autoritatívna idea prehrala. Je to ale veľmi tesné víťazstvo.“
MAREK CHORVATOVIČ,
MATÚŠ KOSTOLNÝ