Žaloby právnikov sú podľa Medzinárodného tlačového inštitútu zvrátené. Minister kultúry Marek Maďarič ich nekomentuje.
BRATISLAVA. V rukách atrapa samopalu a na hlave modré slúchadlá.
Takto v októbri 2010 vítal priateľov z justície právnik na dôchodku Tibor Péchy v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach.
Hoci mnohým fotografia pripomenula niekoľkonásobného vraha Ľubomíra Harmana, ktorý iba pár mesiacov predtým zabíjal v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, účastníkom stretnutia sa podobnosť zdá čisto náhodná.
Ôsmi z nich vrátane šéfa prokuratúry Ladislava Tichého a sudcov Najvyššieho súdu Daniela Hudáka, Štefana Michálika, Milana Lipovského a Juraja Semana sa rozhodli pre články o akcii zažalovať denník Nový Čas. Spoločne žiadajú odškodnenie 940-tisíc eur.
Vysokoškolský pedagóg Tomáš Valent a krajský sudca Juraj Krupa, ktorí tam tiež boli, žaloby nepodali.
Na iných fotografiách so samopalom a modrými slúchadlami pózoval aj manžel majiteľky baru Bonanno Štefan Comorek.
Poznámka k archívnemu videu: Advokátska komora sa ohradila, že Tibor Péchy nebol nikdy advokátom. Ide o právnika na dôchodku. Za chybu sa ospravedlňujeme.
Drahý Oskar
Žaloby
Kto koľko pýta
- Ladislav Tichý, šéf prokuratúry žiada 200-tisíc eur;
- Štefan Michálik, sudca Najvyššieho súdu, 100-tisíc eur;
- Daniel Hudák, sudca Najvyššieho súdu, bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti za SNS, 100-tisíc eur;
- Juraj Seman, sudca Najvyššieho súdu, 100-tisíc eur;
- Milan Lipovský, sudca Najvyššieho súdu, 100-tisíc eur;
- Jozef Korduliak, okresný sudca v Čadci, 120-tisíc eur;
- Tibor Péchy, právnik na dôchodku, 120-tisíc eur;
- Štefan Comorek, manžel majiteľky baru, 100-tisíc eur;
- Pedagóg Tomáš Valent a krajský sudca Juraj Krupa žaloby nepodali.
„Je zvrátené, ak sa justičná elita snaží z nevhodného správania vyviniť tým, že podáva žaloby na novinárov,“ hovorí šéf slovenskej pobočky Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) Pavol Múdry.
Pred podaním žaloby právnici nežiadali o opravu, neposlali ani návrh na mimosúdnu dohodu.
Právny zástupca denníka Róbert Bános hovorí, že je zvláštne, že žaloby podali po roku od zverejnenia článkov.
Predtým dávali trestné oznámenia, ktoré polícia stále rieši. Obvinený zatiaľ nikto nebol.
Žalobcovia zhodne argumentujú, že išlo o súkromnú akciu, na ktorej sa zúčastnili vo voľnom čase.
Bránia sa aj tým, že išlo o stretnutie občianskeho združenia Justičný Oskar, ktoré je „profesijno-charitatívnym spolkom“. Zdôraznili, že podporuje študentov práva zo sociálne slabých rodín.
Novému Času vyčítajú, že slúchadlám a samopalu pripísal iný význam. Právnik na dôchodku vraj len využil rekvizity z baru. Keďže samopal je hlučná zbraň, musel si podľa nich dať aj chrániče na uši.
„Z voľnej distribúcie vyplýva, že najčastejšie ponúkaným farebným variantom je modré prevedenie chráničov uší,“ píšu v žalobách.
„Takéto očividné osočovanie si nemôžeme nechať,“ hovorí sudca Seman. Denník podľa neho zverejnil nepravdy. „Je to od A do Z vymyslené, je to fotomontáž.“
V žalobách právnici spomínajú analýzu fotografií, ktorá vraj dokazuje, že išlo o fotomontáž. Denník si nechal urobiť vlastnú analýzu, na ktorej závery čaká. Fotky stále považuje za pravé.
Bános hovorí, že pred zverejnením článku oslovil denník účastníkov a tí pravdivosť nenamietali. Jeden podľa neho reagoval slovami, že sa „ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“.
Video neriešia
Okrem fotografií existuje z podujatia aj video, ktoré si žalujúci nevšímajú.
„Vážené honorability, debility a prítomnosti... doktor Seman, doktor Tichý, doktor Comorek – vlastnou ci**nou v Rajeckých Tepliciach,“ hovorí na ňom Tichý. Zastupujúci šéf prokuratúry sa k žalobe nevyjadril.
„Spochybniť autentickosť videí je veľmi ťažké, preto ich aj ignorujú,“ myslí si Bános.
Ujmu cítia účastníci z baru aj preto, že Nový Čas zverejnil bez ich súhlasu ich tváre. Múdry z tlačového inštitútu pripomína rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý povyšuje právo na informácie nad ochranu súkromia. „Bolo to vo verejnom záujme.“
Vďaka článkom bolo medializované priateľstvo medzi Tichým a sudcom Najvyššieho súdu Michálikom. Toho polícia podozrieva z korupcie.
Práve Tichý mal rozhodovať o tom, či prokuratúra požiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu. Z konania sa vylúčil po zverejnení článkov. Žiadosť teraz nemá kto poslať, keďže prokuratúra nemá šéfa.
Minister mlčí
Minister kultúry Marek Maďarič nereagoval na otázky, čo si o žalobách myslí.
„Je nemysliteľné, aby v demokratickom štáte hrozilo novinárom väzenie za poukazovanie na fakty či prejavenie názoru, rovnako ako náhrada nemajetkovej ujmy v takých astronomických výškach, ako žiadajú účastníci stretnutia v bare Bonanno,“ povedala na žalobu šéfredaktorka Nového Času Júlia Kováčová.
Verejní činitelia a politici podľa nej často využívajú trestné a občianske konania ako zbraň proti nepohodlným novinárom.
„My sme odhodlaní na súde bojovať za naše práva a za slobodu tlače, aby médiá a novinári mohli naďalej nestranne informovať o veciach verejného záujmu,“ povedala Kováčová.
Autor fotografií: Keby sa vrátil čas, záznam už neurobím
Stretnutie Justičného Oskara zvečnil jeden zo žalujúcich.
RAJECKÉ TEPLICE. Manžel majiteľky Bonanna a organizátor stretnutia Justičného Oskara Štefan Comorek tvrdí, že podujatie bolo politicky zneužité pred voľbou generálneho prokurátora.
„To, čo je na fotografiách, bola improvizácia, ktorá nemala nič spoločné s Devínskou.“ Comorek vraví, že šéf prokuratúry Ladislav Tichý nemal šancu sa proti dianiu ohradiť.
„O ničom nevedel. Nikto nevykrikoval, ja som Harman, Cigáni, idem vás pozabíjať. Vystúpil z auta a nechápavo pozeral, čo sa deje.“
Comorek chodí po bare nazvanom po mafiánskej rodine a ako dôkaz všadeprítomnej recesie ukazuje Bonannovu šiltovku, ním podpísané šeky, takmer neviditeľný kúsok Capponeho klobúka, menuje zarámovaných mafiánskych bosov na obraze v štýle Poslednej večere.
„Nefunkčných samopalov tu mám plno,“ ukazuje. Jeden v skrinke, ďalší na stole v kancelárii, iný v puzdre od huslí.
Vysvetľuje aj modré slúchadlá. „Robili sme stavebné úpravy. Keby sme mali červené slúchadlá, tak by z toho nič nebolo.“
Ukázali sa charaktery
Ľudia z prostredia justície v tom čase založili občianske združenie Justičný Oskar, držiteľov ceny pozvali do Bonanna.
„Sošky má veľa ľudí. Po vzniku škandálu sa ukázali charaktery. Buď sa k tomu priznali, alebo so strachom vyvolávali a žiadali, aby neboli do toho zaťahovaní,“ povedal Comorek. Najvýznamnejších držiteľov nemenoval.
Práve Comorekove fotografie a videá prenikli na verejnosť. Vraví, že nevie, ako sa to mohlo stať.
Pre držiteľov Oskara vraj urobil cédečká s obalom, na ktorom bola spoločná fotografia a nápis – Zákaz rozmnožovania pod trestom smrti!
Právnik vo výslužbe Tibor Péchy, ktorý s modrými slúchadlami a samopalom vítal prichádzajúcich, po zverejnení fotografií podľa Comoreka zatrpkol, uzavrel sa, odišiel zo združenia a prestal sa s nimi stýkať.
Nespravil by to znova
Comorek nie je sudca ani prokurátor, pracuje v energetike. Trvalý pobyt má na Floride a časť roku pôsobí v USA.
Označenie diplomatických služieb na Porsche pred barom vysvetľuje tým, že pracuje v diplomacii pre nemenovanú africkú krajinu.
Na otázku, čo by urobil dnes inak, keby sa dal vrátiť čas, Comorek pokojne reaguje: „Neurobil by som ten záznam a fotografie.“
Daniel Vražda
