BRATISLAVA. Slovenské deti v Taliansku mohli mať problémy pri začlenení do nových rodín. V niektorých prípadoch navyše zmizli správy o tom, ako sa im darí.
Nepriamo to priznala talianska Komisia pre medzištátne adopcie.
V Taliansku v rokoch 2003 až 2011 skončilo 255 slovenských detí, celkovo ich šlo na adopcie do zahraničia za ten čas 422.
Prístup Talianska začalo Slovensko skúmať po tom, ako sa v prípade dvoch malých sestier objavili informácie, že po adopcii otehotneli. Doteraz sa to nepotvrdilo.
Viceprezidentka talianskej komisie Daniela Bacchetta takéto správy odmietla. Dievčatá podľa nej žijú normálny a spokojný život. S adoptívnou rodinou sa nikto zo slovenských úradov doteraz nestretol.
Pre pochybnosti šéfka komisie hovorí, že požiadajú rodinu o súhlas na stretnutie so zástupcami slovenského Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC).
Stratené časti spisov
Šéfka centra Andrea Císarová síce pred zhruba dvomi týždňami v Taliansku bola, k deťom sa však nedostala. Rokovala len s komisiou.
Císarová sa podľa Bacchettovej pýtala, prečo v spisoch chýbajú informácie o ďalšom živote detí.
Bacchetta tvrdí, že správy z Talianska odišli. Odoslali ich podľa nej agentúry, ktoré na adopciách s CIPC spolupracovali. „Veľmi pravdepodobne nie sú zaprotokolované pri príchode do slovenského centra,“ tvrdí.
Bacchetta povedala, že ak mali slovenské deti problémy pri začlenení do rodín, komisia takéto prípady preverila s úradmi a súdmi pre mladistvých a v prípade potreby sa ozvali domovskej krajine. „Takto sa vždy postupovalo aj s centrálnym orgánom na Slovensku.“ Vážnejšie problémy Bacchetta odmietla.
Na adopciách v minulosti spolupracovalo CIPC so súkromnou agentúrou Famiglia e minori a štátnou agentúrou Agenzia regionale per le adozioni internazionali.
Súkromnej agentúre v roku 2011 zobrali licenciu, upozornil aj denník Pravda.
Nevysvetlený koniec
Súkromná agentúra zastrešovala väčšinu slovenských adopcií. Hovorca ministerstva sociálnych vecí Michal Stuška však neodpovedá na otázku, prečo agentúre zobrali licenciu.
O dôvodoch mlčí aj talianska komisia. „Agentúru vymazala komisia zo zoznamu autorizovaných subjektov v roku 2010 pre záležitosti, ktoré sa netýkajú Slovenska,“ tvrdí Bacchetta.
Po roku 2010 spolupracuje Slovensko len so štátnou agentúrou A.R.A.I. Nejasnosti sú však aj o nasledujúcich rokoch.
Nesedia napríklad štatistiky adoptovaných detí so „špecifickými potrebami“, teda napríklad takými, ktoré potrebovali pomoc lekára. Taliansko registruje v rokoch 2010 a 2011 osem takýchto detí. Slovenská strana ich uvádza 23. Stuška rozdiel nevysvetlil.
O adopcii tejto kategórie detí nerozhodovala na Slovensku komisia, ako to bolo v iných prípadoch, ale len šéfka slovenského centra, v minulosti Alena Mátejová, ktorá akékoľvek pochybnosti o adopciách odmietla.
Komisia ako poradný orgán mala vyberať minimálne z troch rodín tú najvhodnejšiu. K týmto deťom sa podľa Mátejovej nikdy nenašla viac ako jedna rodina, tak komisiu nepotrebovala.
„Taliani sú najmenej prieberčiví,“ vysvetlila zasa, prečo bolo najviac adopcií do Talianska.
