Vodohospodárska výstavba by mohla mať podľa optimistického variantu za rok povolenia a za ďalšie tri by mohlo vodné dielo Slatinka stáť.
ZVOLENSKÁ SLATINA . Investor, štátny podnik Vodohospodárska výstavba, znovu otvoril desaťročia diskutovanú tému výstavby vodného diela Slatinka.
Generálny riaditeľ Ladislav Lazar v stredu v každoročne zaplavovanej Zvolenskej Slatine optimisticky vyhlásil, že v ideálnych podmienkach by vodné dielo za vyše 80 miliónov eur mohlo stáť už o štyri roky. Pripustil však, že získanie povolení je problematické.
Slatinka by zabránila povodniam, tvrdí Lazar
Potrebu VD Slatinka vodohospodári zdôvodňujú ochranou proti povodniam a zvýšením prietokov v Hrone počas sucha.
Odporcovia zo združenia Slatinka tvrdia, že je to technicky, morálne a principiálne zastarané, predražené a nevhodné riešenie a jeho cenu odhadujú na 100 až 150 miliónov. O hodnote 83 miliónov eur sa hovorilo ešte pred 13. rokmi.
„Slatinka by určite zabránila povodniam vo Zvolenskej Slatine, ale aj v ďalších obciach,“ povedal Lazar.
Občianske združenie Slatinka so 600 členmi dlhodobo bojuje proti výstavbe. Martina Paulíková tvrdí, že Zvolenská Slatina nepotrebuje na ochranu pred povodňami vodné dielo, ale oveľa lacnejšie okamžité protipovodňové opatrenia. Navyše, keď Zvolenská Slatina leží nad plánovanou priehradou.
„Stavať priehradu za desiatky miliónov eur vôbec nie je nutné. Treba ihneď upraviť brehy, prehĺbiť dno a urobiť opatrenia v povodí. Štát to desaťročia odmieta a drží obyvateľov a samosprávu ako rukojemníkov. Bráni realizácii opatrení a tvrdí, že ich možno urobiť len v súvislosti s nepotrebným, neefektívnym VD Slatinka,“ konštatovala Paulíková.
„Nie je to žiadna hurá akcia. Slatinka má udržať život na Hrone. Vodné dielo bolo zahrnuté medzi diela dôležité pre zabezpečenie záujmov štátu... Nepopierame práva občanov, ale nemali by sme povyšovať osobné záujmy nad záujmy štátu,“ reagoval Lazar.
Starostka: Rok čo rok nás zaplavuje
Podľa generálneho riaditeľa sú najväčším problémom Slatinky povolenia. Financovanie údajne vedia zabezpečiť čiastočne z vlastných zdrojov, z európskych fondov, úverom a dotáciou od štátu.
„Slatinku nie je problém postaviť. Problém sú povolenia. V ideálnom prípade by sme za rok mohli začať stavať,“ dodal.
Pre VD Slatinka bola vydaná EIA a v súčasnosti samosprávy posudzujú územné rozhodnutie.
Starostka Zvolenskej Slatiny Mária Klimentová tvrdí, že štát by už mal definitívne rozhodnúť, či Slatinka bude, alebo nie.
„Situácia je už päťdesiat rokov neudržateľná. Nerobia takmer žiadne protipovodňové opatrenia. Ak nebude vodné dielo, nech nájdu iné zdroje na reguláciu. Nikto by nechcel byť na našom mieste. Rok čo rok nás zaplavuje. Nemôžeme robiť nič, len sa modliť, aby klesla voda,“ vyhlásila Klimentová.
O vodnom diele hovoril ešte Koncoš
Vo vyše dvadsať rokov dedine Slatinka vysídlenej kvôli projektu budovania rovnomennej priehrady z 50-tych rokov žijú ľudia. Vrátili sa do štátom vyvlastnených domov a z dediny sa stala chatová oblasť pri Zvolene.
Riaditeľ Lazar tvrdí, že od občanov odkúpili domy za znaleckú hodnotu a presídlením sa dostali do lepšieho.
Koncom osemdesiatych rokov štát vykúpil od Slatinčanov domy za dva až tri a pol tisíc eur. Odvtedy prešlo vyše dvadsať rokov. Ak by predávali domy štátu dnes, dostali by podľa terajších ponúk v oblasti aj desaťnásobok.
Bývalý vodohospodár, ktorý domy a pôdu vykupoval, pred šiestimi rokmi povedal: "Nechceli ani odísť, nie to ešte predávať domy. Štátny záujem - nik sa ich nepýtal. Štát Slatinčanov určite poškodil, nebolo to spravodlivé. Teraz by dostali oveľa viac."
Ešte v roku 2000 minister za SDĽ Pavol Koncoš prirovnával vodné dielo a program verejných investícií k začiatku Rooseveltovho New Deal a prognózoval, že stavať začnú v roku 2002. V najoptimistickejšom výhľade to však vyzerá na rok 2014.
Ak vodné dielo nepostavia, Slatinčania majú predkupné právo na domy, ktoré majú momentálne prenajaté. Niektorí do nich investovali viac ako tisíc eur. Miestni sa však boja, že vodohospodári im predajú domy naspäť za trhovú cenu.
Beata
Balogová
