BRATISLAVA. „Dnes žijem sám, pracujem ako upratovač, platím nájom, chodím na hokej a ľudia ma nevnímajú ako nenormálneho človeka,“ rozpráva Ján Kerecman (41), ktorý trpí stredným stupňom mentálneho postihnutia.
Žilinčan sa do bytu presťahoval po rokoch života v zariadení sociálnych služieb, s náročnejšími úlohami mu pomáhajú komunitní pracovníci a príbuzní.
Individuálna starostlivosť o postihnutých ľudí, bežná v západnej Európe, je u nás stále výnimkou.
Tisíce ľudí so zdravotným postihnutím umiestňujú do sociálnych zariadení zbytočne a ich počet ďalej stúpa aj vďaka eurofondom.
Tvrdia to odborníci z mimovládnych organizácií po analýze projektov na rozvoj sociálnej infraštruktúry.
„Masívna podpora inštitucionálnej starostlivosti minimálne na päť rokov zateplila tisíce klientov do zariadení, ktoré ľuďom s postihnutím neumožňujú rozhodovať o svojom živote,“ hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Štát za posledné roky rozdelil medzi 125 zariadení pre postihnutých vyše 182 miliónov eur. Domovy najmä zatepľovali a dostavovali, odstraňovali bariéry, modernizovali jedálne, práčovne, spoločenské miestnosti.
Na stavebné práce išlo až 90 percent peňazí, kapacita zariadení vďaka tomu stúpla o vyše 5-tisíc miest.
„Projekty zvýšili kvalitu bývania klientov, menej kvalitu života,“ vraví spolupracovníčka INESS Soňa Holúbková.
„Títo ľudia sa musia absolútne prispôsobiť prevádzke zariadenia a ciele a túžby nechávajú bokom,“ vraví komunitná pracovníčka.
Až tretina klientov týchto zariadení pritom podľa sociálnych pracovníkov trpí miernejšími poruchami a stačila by im niekoľkohodinová pomoc v týždni.
Byty nestavali
Analytici z INESS vypočítali, že ak by sa dotácie využili na kúpu menších bytov, namiesto každého zatepleného či zrekonštruovaného zariadenia mohlo 43 klientov získať malometrážny byt.
Priemerných 1,3 milióna eur na projekt mohli podľa Ďuranu využiť na „päťročné financovanie 135 komunitných pracovníkov so mzdou 800 eur“.
Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré operačný program prebralo po zrušenom rezorte regionálneho rozvoja, oponuje.
„Financované boli najmä projekty na rekonštrukciu sociálnych zariadení, v ktorých boli priestory na hranici hygienických požiadaviek,“ povedal hovorca ministerstva Peter Hajnala.
Tvrdí, že vďaka energetickým úsporám po zatepleniach sa ušetrené peniaze použijú na skvalitňovanie služieb a znížia sa poplatky klientov. Ďurana oponuje, že návratnosť je v niektorých prípadoch osemdesiat rokov.
Budú ďalšie peniaze
Mimovládne organizácie analýzu vypracovali, lebo práve v týchto mesiacoch sa rozhoduje, na aké priority bude čerpať Slovensko eurofondy v rokoch 2014 až 2020.
Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že o tom, či peniaze pôjdu do zariadení, alebo na individuálnu podporu klientov, rozhodne až po vyhodnotení pilotného projektu, ktorý práve rozbieha.
„Budeme sledovať náklady na jedného klienta, aby v budúcnosti deinštitucionalizácia neznamenala neúmerné zvýšenie nákladov na pobyt klienta,“ povedal Hajnala.
Domácu starostlivosť o postihnutých pritom podporuje Európska komisia aj naše ministerstvo sociálnych vecí. Hovorca Michal Stuška však upozorňuje, že aj Európska únia postupne menila prístup a pôvodne nastavila kritériá pre zariadenia s viac ako päťdesiatimi klientmi.
„Náš názor je iba odporúčací, ale inštitucionálna starostlivosť by mala byť iba výnimočné riešenie,“ povedal včera zástupca Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.
Trnavský kraj vie ako na to
Viac než potreby klientov rozhoduje schopnosť písať projekty.
BRATISLAVA. Eurofondy, ktoré za posledné roky išli do sociálnych zariadení, nepomohli odstrániť ani regionálne rozdiely.
„Ak sa pozrieme, koľko dôchodcov a postihnutých je v krajoch, rozdelenie peňazí nezodpovedalo požiadavkám regiónov,“ upozorňuje Radovan Ďurana z INESS.
Viac ako potreby postihnutých zavážila schopnosť písať projekty.
Hoci najviac peňazí sa podarilo získať 26 zariadeniam v Prešovskom kraji, čerpanie peňazí dosiahol región iba na 82 percent.
Ešte menej úspešní boli zriaďovatelia sociálnych zariadení v Košickom kraji, ktorí dokázali získať iba 77 percent predpokladaných peňazí, v Banskobystrickom kraji uspeli len na 41 percent. Necelých trinásť miliónov eur pre desať zariadení je najmenej.
Najväčším zriaďovateľom zariadení v kraji je banskobystrická župa, pod ktorú spadajú veľké domovy.
„Podali sme mnoho projektov a v niektorých oblastiach sme úspešnejší, v iných menej,“ povedala hovorkyňa župy Monika Pastuchová.
Upozorňuje, že ministerstvo pôdohospodárstva im neschválilo ani projekt zameraný na rozvoj komunitných služieb, ktorý by umožnil presťahovanie klientov do bytov.
Najúspešnejší v čerpaní peňazí boli Trnavský kraj so 128-percentnou úspešnosťou a Trenčiansky kraj, ktorý získal 108 percent predpokladanej sumy.
Beata
Balogová
