Postihnutým by bolo lepšie na slobode, štát dáva peniaze na ústavy

Za peniaze z eurofondov sme renovovali staré budovy, na nové byty nezostalo.

V kaštieli žili úplne izolovaní.(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

BRATISLAVA. „Dnes žijem sám, pracujem ako upratovač, platím nájom, chodím na hokej a ľudia ma nevnímajú ako nenormálneho človeka,“ rozpráva Ján Kerecman (41), ktorý trpí stredným stupňom mentálneho postihnutia.

Žilinčan sa do bytu presťahoval po rokoch života v zariadení sociálnych služieb, s náročnejšími úlohami mu pomáhajú komunitní pracovníci a príbuzní.

Individuálna starostlivosť o postihnutých ľudí, bežná v západnej Európe, je u nás stále výnimkou.

Tisíce ľudí so zdravotným postihnutím umiestňujú do sociálnych zariadení zbytočne a ich počet ďalej stúpa aj vďaka eurofondom.

Tvrdia to odborníci z mimovládnych organizácií po analýze projektov na rozvoj sociálnej infraštruktúry.

„Masívna podpora inštitucionálnej starostlivosti minimálne na päť rokov zateplila tisíce klientov do zariadení, ktoré ľuďom s postihnutím neumožňujú rozhodovať o svojom živote,“ hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Štát za posledné roky rozdelil medzi 125 zariadení pre postihnutých vyše 182 miliónov eur. Domovy najmä zatepľovali a dostavovali, odstraňovali bariéry, modernizovali jedálne, práčovne, spoločenské miestnosti.

Na stavebné práce išlo až 90 percent peňazí, kapacita zariadení vďaka tomu stúpla o vyše 5-tisíc miest.

„Projekty zvýšili kvalitu bývania klientov, menej kvalitu života,“ vraví spolupracovníčka INESS Soňa Holúbková.

„Títo ľudia sa musia absolútne prispôsobiť prevádzke zariadenia a ciele a túžby nechávajú bokom,“ vraví komunitná pracovníčka.

Až tretina klientov týchto zariadení pritom podľa sociálnych pracovníkov trpí miernejšími poruchami a stačila by im niekoľkohodinová pomoc v týždni.

Byty nestavali

Analytici z INESS vypočítali, že ak by sa dotácie využili na kúpu menších bytov, namiesto každého zatepleného či zrekonštruovaného zariadenia mohlo 43 klientov získať malometrážny byt.

Priemerných 1,3 milióna eur na projekt mohli podľa Ďuranu využiť na „päťročné financovanie 135 komunitných pracovníkov so mzdou 800 eur“.

Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré operačný program prebralo po zrušenom rezorte regionálneho rozvoja, oponuje.

„Financované boli najmä projekty na rekonštrukciu sociálnych zariadení, v ktorých boli priestory na hranici hygienických požiadaviek,“ povedal hovorca ministerstva Peter Hajnala.

Tvrdí, že vďaka energetickým úsporám po zatepleniach sa ušetrené peniaze použijú na skvalitňovanie služieb a znížia sa poplatky klientov. Ďurana oponuje, že návratnosť je v niektorých prípadoch osemdesiat rokov.

Budú ďalšie peniaze

Mimovládne organizácie analýzu vypracovali, lebo práve v týchto mesiacoch sa rozhoduje, na aké priority bude čerpať Slovensko eurofondy v rokoch 2014 až 2020.

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že o tom, či peniaze pôjdu do zariadení, alebo na individuálnu podporu klientov, rozhodne až po vyhodnotení pilotného projektu, ktorý práve rozbieha.

„Budeme sledovať náklady na jedného klienta, aby v budúcnosti deinštitucionalizácia neznamenala neúmerné zvýšenie nákladov na pobyt klienta,“ povedal Hajnala.

Domácu starostlivosť o postihnutých pritom podporuje Európska komisia aj naše ministerstvo sociálnych vecí. Hovorca Michal Stuška však upozorňuje, že aj Európska únia postupne menila prístup a pôvodne nastavila kritériá pre zariadenia s viac ako päťdesiatimi klientmi.

„Náš názor je iba odporúčací, ale inštitucionálna starostlivosť by mala byť iba výnimočné riešenie,“ povedal včera zástupca Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.

Trnavský kraj vie ako na to

Viac než potreby klientov rozhoduje schopnosť písať projekty.

BRATISLAVA. Eurofondy, ktoré za posledné roky išli do sociálnych zariadení, nepomohli odstrániť ani regionálne rozdiely.

„Ak sa pozrieme, koľko dôchodcov a postihnutých je v krajoch, rozdelenie peňazí nezodpovedalo požiadavkám regiónov,“ upozorňuje Radovan Ďurana z INESS.

Viac ako potreby postihnutých zavážila schopnosť písať projekty.

Hoci najviac peňazí sa podarilo získať 26 zariadeniam v Prešovskom kraji, čerpanie peňazí dosiahol región iba na 82 percent.

Ešte menej úspešní boli zriaďovatelia sociálnych zariadení v Košickom kraji, ktorí dokázali získať iba 77 percent predpokladaných peňazí, v Banskobystrickom kraji uspeli len na 41 percent. Necelých trinásť miliónov eur pre desať zariadení je najmenej.

Najväčším zriaďovateľom zariadení v kraji je banskobystrická župa, pod ktorú spadajú veľké domovy.

„Podali sme mnoho projektov a v niektorých oblastiach sme úspešnejší, v iných menej,“ povedala hovorkyňa župy Monika Pastuchová.

Upozorňuje, že ministerstvo pôdohospodárstva im neschválilo ani projekt zameraný na rozvoj komunitných služieb, ktorý by umožnil presťahovanie klientov do bytov.

Najúspešnejší v čerpaní peňazí boli Trnavský kraj so 128-percentnou úspešnosťou a Trenčiansky kraj, ktorý získal 108 percent predpokladanej sumy.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 13 152
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 413
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 211
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 948
  5. Kam do tepla v januári? 1 705
  6. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 704
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 374
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 168
  9. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 919
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 896

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Čipový génius Rado Danilák: Viem, ako súperiť s Intelom

Počítačový výskumník a podnikateľ so slovenskými koreňmi vysvetľuje, ako sa môže presadiť malý hráč.

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

TECH

Historici sa mýlia, čiernu smrť roznieslo čosi iné

Nový výskum naznačuje, ako sa problém šíril.

Neprehliadnite tiež

Vedci žiadajú od vlády reformu školstva aj zastavenie odlivu mozgov

Vláda by mala podporiť kritické myslenie už vo výučbe na základných školách.

Akčný plán proti suchu bude stáť 60 miliónov eur

Cieľom plánu je pripraviť Slovensko na negatívne dôsledky zmeny klímy.

Z Cégerskej skaly uvidíte panorámu do kaňonu Slanej

Maďarsko-slovenská interaktívna mapa ponúkne lokality na pozorovanie vtákov.

Vo firme Embraco už podpísali kolektívnu zmluvu

Zamestnancom navýšia tento rok platy o 11 percent vrátane bonusov.

V kauze podnikateľa Štefana Duča vypočuli dvoch svedkov

Podľa súdu sa mal dopustiť podvodu pri dotácii vo výške viac ako 5,3 milióna eur.