Postihnutým by bolo lepšie na slobode, štát dáva peniaze na ústavy

Za peniaze z eurofondov sme renovovali staré budovy, na nové byty nezostalo.

V kaštieli žili úplne izolovaní.(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

BRATISLAVA. „Dnes žijem sám, pracujem ako upratovač, platím nájom, chodím na hokej a ľudia ma nevnímajú ako nenormálneho človeka,“ rozpráva Ján Kerecman (41), ktorý trpí stredným stupňom mentálneho postihnutia.

Žilinčan sa do bytu presťahoval po rokoch života v zariadení sociálnych služieb, s náročnejšími úlohami mu pomáhajú komunitní pracovníci a príbuzní.

Individuálna starostlivosť o postihnutých ľudí, bežná v západnej Európe, je u nás stále výnimkou.

Tisíce ľudí so zdravotným postihnutím umiestňujú do sociálnych zariadení zbytočne a ich počet ďalej stúpa aj vďaka eurofondom.

Tvrdia to odborníci z mimovládnych organizácií po analýze projektov na rozvoj sociálnej infraštruktúry.

„Masívna podpora inštitucionálnej starostlivosti minimálne na päť rokov zateplila tisíce klientov do zariadení, ktoré ľuďom s postihnutím neumožňujú rozhodovať o svojom živote,“ hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Štát za posledné roky rozdelil medzi 125 zariadení pre postihnutých vyše 182 miliónov eur. Domovy najmä zatepľovali a dostavovali, odstraňovali bariéry, modernizovali jedálne, práčovne, spoločenské miestnosti.

Na stavebné práce išlo až 90 percent peňazí, kapacita zariadení vďaka tomu stúpla o vyše 5-tisíc miest.

„Projekty zvýšili kvalitu bývania klientov, menej kvalitu života,“ vraví spolupracovníčka INESS Soňa Holúbková.

„Títo ľudia sa musia absolútne prispôsobiť prevádzke zariadenia a ciele a túžby nechávajú bokom,“ vraví komunitná pracovníčka.

Až tretina klientov týchto zariadení pritom podľa sociálnych pracovníkov trpí miernejšími poruchami a stačila by im niekoľkohodinová pomoc v týždni.

Byty nestavali

Analytici z INESS vypočítali, že ak by sa dotácie využili na kúpu menších bytov, namiesto každého zatepleného či zrekonštruovaného zariadenia mohlo 43 klientov získať malometrážny byt.

Priemerných 1,3 milióna eur na projekt mohli podľa Ďuranu využiť na „päťročné financovanie 135 komunitných pracovníkov so mzdou 800 eur“.

Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré operačný program prebralo po zrušenom rezorte regionálneho rozvoja, oponuje.

„Financované boli najmä projekty na rekonštrukciu sociálnych zariadení, v ktorých boli priestory na hranici hygienických požiadaviek,“ povedal hovorca ministerstva Peter Hajnala.

Tvrdí, že vďaka energetickým úsporám po zatepleniach sa ušetrené peniaze použijú na skvalitňovanie služieb a znížia sa poplatky klientov. Ďurana oponuje, že návratnosť je v niektorých prípadoch osemdesiat rokov.

Budú ďalšie peniaze

Mimovládne organizácie analýzu vypracovali, lebo práve v týchto mesiacoch sa rozhoduje, na aké priority bude čerpať Slovensko eurofondy v rokoch 2014 až 2020.

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že o tom, či peniaze pôjdu do zariadení, alebo na individuálnu podporu klientov, rozhodne až po vyhodnotení pilotného projektu, ktorý práve rozbieha.

„Budeme sledovať náklady na jedného klienta, aby v budúcnosti deinštitucionalizácia neznamenala neúmerné zvýšenie nákladov na pobyt klienta,“ povedal Hajnala.

Domácu starostlivosť o postihnutých pritom podporuje Európska komisia aj naše ministerstvo sociálnych vecí. Hovorca Michal Stuška však upozorňuje, že aj Európska únia postupne menila prístup a pôvodne nastavila kritériá pre zariadenia s viac ako päťdesiatimi klientmi.

„Náš názor je iba odporúčací, ale inštitucionálna starostlivosť by mala byť iba výnimočné riešenie,“ povedal včera zástupca Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.

Trnavský kraj vie ako na to

Viac než potreby klientov rozhoduje schopnosť písať projekty.

BRATISLAVA. Eurofondy, ktoré za posledné roky išli do sociálnych zariadení, nepomohli odstrániť ani regionálne rozdiely.

„Ak sa pozrieme, koľko dôchodcov a postihnutých je v krajoch, rozdelenie peňazí nezodpovedalo požiadavkám regiónov,“ upozorňuje Radovan Ďurana z INESS.

Viac ako potreby postihnutých zavážila schopnosť písať projekty.

Hoci najviac peňazí sa podarilo získať 26 zariadeniam v Prešovskom kraji, čerpanie peňazí dosiahol región iba na 82 percent.

Ešte menej úspešní boli zriaďovatelia sociálnych zariadení v Košickom kraji, ktorí dokázali získať iba 77 percent predpokladaných peňazí, v Banskobystrickom kraji uspeli len na 41 percent. Necelých trinásť miliónov eur pre desať zariadení je najmenej.

Najväčším zriaďovateľom zariadení v kraji je banskobystrická župa, pod ktorú spadajú veľké domovy.

„Podali sme mnoho projektov a v niektorých oblastiach sme úspešnejší, v iných menej,“ povedala hovorkyňa župy Monika Pastuchová.

Upozorňuje, že ministerstvo pôdohospodárstva im neschválilo ani projekt zameraný na rozvoj komunitných služieb, ktorý by umožnil presťahovanie klientov do bytov.

Najúspešnejší v čerpaní peňazí boli Trnavský kraj so 128-percentnou úspešnosťou a Trenčiansky kraj, ktorý získal 108 percent predpokladanej sumy.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  6. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  7. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  1. Poslanec Borguľa žiada vládu o podporu pre Bratislavu
  2. Otvorenie akademického roka 2017/2018 na EU v Bratislave
  3. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  4. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  7. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  8. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  9. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  10. Detské zúbky sú veda
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 5 889
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 5 196
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 3 014
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 533
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 620
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 313
  7. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 282
  8. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 1 060
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 022
  10. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 923

Hlavné správy zo Sme.sk

BRATISLAVA

Predvolebná diskusia SME: V Bratislava máme priveľa gymnázií, chýbajú odborné školy

O Bratislave diskutujú kandidáti na župana Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

SVET

Café Európa: Ako sa zmení Európa po nemeckých voľbách

Aký dopad budú mať voľby na Európu i na Slovensko? Sledujte diskusiu.

Neprehliadnite tiež

Domov

Smeru ubudli členovia. Je za tým skôr vymieranie než nespokojnosť

Bývalí členovia v poslednom období upozorňujú na odchody aj pre nespokojnosť s politikou Smeru. Niekde sa potvrdili, niekde nie.

Domov

Slovenskí občania nebudú podľa Fica po brexite poškodení

Fico zdôraznil, že britská vláda bude strážiť záujmy Slovákov v Británii.

Domov

Aktivisti vyzývajú Kisku, aby nepodpísal novelu o ÚPN

Aktivisti z iniciatívy Pamätaj tvrdia, že poslanci nevypočuli hlas mladých.

Domov

Posledný vládny Tupolev vzlietne naposledy. Do múzea v Košiciach

Lietadlo TU-154M OM BYO vyrobené v roku 1989 je posledným svojho druhu v Európe.