Postihnutým by bolo lepšie na slobode, štát dáva peniaze na ústavy

Za peniaze z eurofondov sme renovovali staré budovy, na nové byty nezostalo.

V kaštieli žili úplne izolovaní.(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

BRATISLAVA. „Dnes žijem sám, pracujem ako upratovač, platím nájom, chodím na hokej a ľudia ma nevnímajú ako nenormálneho človeka,“ rozpráva Ján Kerecman (41), ktorý trpí stredným stupňom mentálneho postihnutia.

Žilinčan sa do bytu presťahoval po rokoch života v zariadení sociálnych služieb, s náročnejšími úlohami mu pomáhajú komunitní pracovníci a príbuzní.

Individuálna starostlivosť o postihnutých ľudí, bežná v západnej Európe, je u nás stále výnimkou.

Tisíce ľudí so zdravotným postihnutím umiestňujú do sociálnych zariadení zbytočne a ich počet ďalej stúpa aj vďaka eurofondom.

Tvrdia to odborníci z mimovládnych organizácií po analýze projektov na rozvoj sociálnej infraštruktúry.

„Masívna podpora inštitucionálnej starostlivosti minimálne na päť rokov zateplila tisíce klientov do zariadení, ktoré ľuďom s postihnutím neumožňujú rozhodovať o svojom živote,“ hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Štát za posledné roky rozdelil medzi 125 zariadení pre postihnutých vyše 182 miliónov eur. Domovy najmä zatepľovali a dostavovali, odstraňovali bariéry, modernizovali jedálne, práčovne, spoločenské miestnosti.

Na stavebné práce išlo až 90 percent peňazí, kapacita zariadení vďaka tomu stúpla o vyše 5-tisíc miest.

„Projekty zvýšili kvalitu bývania klientov, menej kvalitu života,“ vraví spolupracovníčka INESS Soňa Holúbková.

„Títo ľudia sa musia absolútne prispôsobiť prevádzke zariadenia a ciele a túžby nechávajú bokom,“ vraví komunitná pracovníčka.

Až tretina klientov týchto zariadení pritom podľa sociálnych pracovníkov trpí miernejšími poruchami a stačila by im niekoľkohodinová pomoc v týždni.

Byty nestavali

Analytici z INESS vypočítali, že ak by sa dotácie využili na kúpu menších bytov, namiesto každého zatepleného či zrekonštruovaného zariadenia mohlo 43 klientov získať malometrážny byt.

Priemerných 1,3 milióna eur na projekt mohli podľa Ďuranu využiť na „päťročné financovanie 135 komunitných pracovníkov so mzdou 800 eur“.

Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré operačný program prebralo po zrušenom rezorte regionálneho rozvoja, oponuje.

„Financované boli najmä projekty na rekonštrukciu sociálnych zariadení, v ktorých boli priestory na hranici hygienických požiadaviek,“ povedal hovorca ministerstva Peter Hajnala.

Tvrdí, že vďaka energetickým úsporám po zatepleniach sa ušetrené peniaze použijú na skvalitňovanie služieb a znížia sa poplatky klientov. Ďurana oponuje, že návratnosť je v niektorých prípadoch osemdesiat rokov.

Budú ďalšie peniaze

Mimovládne organizácie analýzu vypracovali, lebo práve v týchto mesiacoch sa rozhoduje, na aké priority bude čerpať Slovensko eurofondy v rokoch 2014 až 2020.

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že o tom, či peniaze pôjdu do zariadení, alebo na individuálnu podporu klientov, rozhodne až po vyhodnotení pilotného projektu, ktorý práve rozbieha.

„Budeme sledovať náklady na jedného klienta, aby v budúcnosti deinštitucionalizácia neznamenala neúmerné zvýšenie nákladov na pobyt klienta,“ povedal Hajnala.

Domácu starostlivosť o postihnutých pritom podporuje Európska komisia aj naše ministerstvo sociálnych vecí. Hovorca Michal Stuška však upozorňuje, že aj Európska únia postupne menila prístup a pôvodne nastavila kritériá pre zariadenia s viac ako päťdesiatimi klientmi.

„Náš názor je iba odporúčací, ale inštitucionálna starostlivosť by mala byť iba výnimočné riešenie,“ povedal včera zástupca Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.

Trnavský kraj vie ako na to

Viac než potreby klientov rozhoduje schopnosť písať projekty.

BRATISLAVA. Eurofondy, ktoré za posledné roky išli do sociálnych zariadení, nepomohli odstrániť ani regionálne rozdiely.

„Ak sa pozrieme, koľko dôchodcov a postihnutých je v krajoch, rozdelenie peňazí nezodpovedalo požiadavkám regiónov,“ upozorňuje Radovan Ďurana z INESS.

Viac ako potreby postihnutých zavážila schopnosť písať projekty.

Hoci najviac peňazí sa podarilo získať 26 zariadeniam v Prešovskom kraji, čerpanie peňazí dosiahol región iba na 82 percent.

Ešte menej úspešní boli zriaďovatelia sociálnych zariadení v Košickom kraji, ktorí dokázali získať iba 77 percent predpokladaných peňazí, v Banskobystrickom kraji uspeli len na 41 percent. Necelých trinásť miliónov eur pre desať zariadení je najmenej.

Najväčším zriaďovateľom zariadení v kraji je banskobystrická župa, pod ktorú spadajú veľké domovy.

„Podali sme mnoho projektov a v niektorých oblastiach sme úspešnejší, v iných menej,“ povedala hovorkyňa župy Monika Pastuchová.

Upozorňuje, že ministerstvo pôdohospodárstva im neschválilo ani projekt zameraný na rozvoj komunitných služieb, ktorý by umožnil presťahovanie klientov do bytov.

Najúspešnejší v čerpaní peňazí boli Trnavský kraj so 128-percentnou úspešnosťou a Trenčiansky kraj, ktorý získal 108 percent predpokladanej sumy.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 815
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 471
  3. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 384
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 026
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 663
  6. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 612
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 289
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 881
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 659
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 002

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej viala v pozadí slovenská vlajka.

Neprehliadnite tiež

Polícia preveruje obťažovanie detí na pokeci

Profily s nevhodnými ponukami pre deti, na ktoré upozornilo SME, administrátori zablokovali. V pondelok pribudli na vymyslený profil nové obťažujúce správy

V utorok na severnom a východnom Slovensku hrozí vietor a poľadovica

Výstrahu prvého stupňa pred poľadovicou a hmlou vydal pre Prešovský a Žilinský kraj.

Model z katalógu: Rasistické komentáre neriešim

Dennis Johansen sa narodil v Keni, od dvoch rokov žije v Nórsku. S firmou Nebbia bude napriek rasistickým poznámkam spolupracovať ďalej.

Mihál odchádza z SaS: Sulík ťahá stranu mimo liberálnych vôd (rozhovor)

Poslanecký mandát nevrátim, nechcem sklamať voličov, tvrdí Jozef Mihál.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop