hnutia (KDH), Strany maďarskej koalície (SMK) a z Aliancie nového občana (ANO), mohli by sa podľa analytikov vykonať reštrikčné opatrenia vo verejných rozpočtoch a ozdraviť tak verejné financie. Aj z pohľadu zahraničných investorov by bola najvítanejšia táto štvorkoalícia, ktorá by mala v 150-člennom parlamente tesnú nadpolovičnú väčšinu 78 hlasov. Zároveň by sa naplnili aj integračné ambície Slovenska do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO).
Podľa analytika ING Bank Jána Tótha bude z hľadiska ekonomiky najdôležitejšie, či vznikne takáto pravicová vláda, alebo či bude súčasťou vlády aj strana Smer. "Reformy by boli účinnejšie a razantnejšie v prvom prípade a vláda by bola čitateľnejšia aj v očiach zahraničných investorov," uviedol.
Spoluprácu v rámci pravicovej štvorkoalície však podľa Jaroslava Vokouna z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) môže narušiť presadzovanie mimoekonomických zámerov, a to môže brzdiť ekonomické reformy. Strana ANO by sa pritom podľa neho mala stať motorom v razantnosti vykonávania reforiem, mohla by totiž odvážnejšie vstupovať do už zabehaných väzieb. Ak však ministerstvá budú aj naďalej málo spolupracovať, mnohé opatrenia sa podľa J. Vokouna minú účinkom.
Najprekvapivejšie je podľa analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana to, že bude možné zostaviť pravicovú vládu aj napriek príchodu Komunistickej strany Slovenska (KSS) do parlamentu. Vstup menších strán do zákonodarného zboru totiž túto možnosť znižuje. KSS však bude podľa ekonomických expertov pravdepodobne vylučovaná z ekonomických procesov.
"Ak sa štvorkoalícii podarí zostaviť stabilnú vládu, Slovensko bude mať ako jediná krajina zo štátov Visegrádskej štvorky pravicovú vládu," skonštatoval analytik M.E.S.A. 10 Peter Pažitný. O jej sile však bude rozhodovať súdržnosť jej členov. Takáto formácia by však mohla mať reformný ťah, pretože strany sú si programovo blízke. Vláda by však podľa neho mala prísť s balíčkom reforiem ešte do konca tohto roka. Za jej najdôležitejšiu úlohu považuje P. Pažitný konsolidáciu verejných rozpočtov, ozdravenie verejných financií a reformu zdravotného a sociálneho systému. V ostatných oblastiach ekonomiky už podľa neho vláda nebude mať taký výrazný dosah.
Pravicová vláda sa podľa Tótha bude snažiť znižovať výdavky štátneho rozpočtu a znižovať daňové zaťaženie, čo bude aj hlavná motivácia pre väčšinu reforiem - ušetriť v rámci štátneho rozpočtu. "Výdavky na dostavbu jadrovej elektrárne a podobné však nebudú prichádzať v prípade takejto vlády do úvahy," skonštatoval. Aj schvaľovanie štátneho rozpočtu by pritom malo byť podľa analytikov v prípade pravicovej vlády bezproblémovejšie. Aj napriek tomu, že mimoparlamentné strany hovorili o rozpočtovom provizóriu, parlament schváli štátny rozpočet podľa nich včas.
Podľa J. Vokouna zo SAV však na znižovanie verejných výdavkov nie je veľký priestor, potrebné je zmeniť prerozdelenie zdrojov. V tejto oblasti preto neočakáva žiadne razantné kroky a výrazné zmeny. S príchodom novej vlády predpokladá opätovné naštartovanie reforiem. "Keďže pravicové strany budú presadzovať trhové riešenia, malo by sa to odraziť najmä vo vyššej inflácii v roku 2003," uviedol. V budúcom roku bude mať totiž vláda najviac priestoru na realizáciu reforiem. V roku 2003 Vokoun očakáva výraznejšiu dereguláciu cien s cieľom ich priblíženia úrovni v EÚ, znehodnotenie koruny a zhoršenie zahraničnoobchodnej bilancie. Pozitívom však podľa neho bude rozvinuté ekonomické prostredie, ktoré bude tlačiť jadrovú infláciu smerom dolu. Prevahu by preto mali mať výhody pre ekonomiku s negatívnym dopadom na peňaženky občanov. Okrem toho sa reformou verejnej správy, čo znamená prepúšťanie štátnych zamestnancov, zvýši aj nezamestnanosť.
V prípade pravicovej vlády očakávajú analytici pozitívny vývoj na finančných trhoch a ďalšie posilňovanie koruny. Podľa analytika UniBanky Viliama Pätoprstého si investori nemohli lepšie výsledky parlamentných volieb ani želať. "Ak vznikne pravicová vláda, bude to záruka pre zahraničných investorov, že sa bude kontinuálne pokračovať v integračných ambíciách do EÚ a NATO," skonštatoval. Na devízovom trhu zavládne podľa neho v pondelok pozitívna nálada medzi domácimi a zahraničnými investormi a koruna bude pokračovať v miernom zhodnocovaní. Pre zahraničných investorov sú výsledky volieb podľa Vokouna dobrým signálom, ale dôležitejší bude pre nich vstup Slovenska do NATO.
Podľa Kotiana by výsledky volieb mali byť pozitívnym impulzom pre zahraničných investorov aj bez ohľadu na to, či bude strana Smer vo vláde. "Trhy budú reagovať na výsledky volieb pozitívne, ale bude prevládať opatrnosť," skonštatoval. Koruna by mala počas budúceho týždňa zhodnotiť voči euru k úrovni 42,5 SKK/ EUR, pričom jej ďalšie posilňovanie bude závisieť od toho, ako rýchlo bude zostavená vláda a ako rýchlo predloží svoj program. Vznik stabilnej vlády s homogénnym programom by sa mal podľa Kotiana priaznivo odraziť aj na peňažnom trhu a aj Národná banka Slovenska bude môcť uvoľniť menovú politiku a znížiť kľúčové úrokové sadzby.
