KOŠICE. Ministerstvo životného prostredia chce zobrať samosprávam právo zastaviť plány na prieskum pred ťažbou rádioaktívnych nerastov.
Návrh novely geologického zákona prichádza krátko potom, ako médiá upozornili, že ministerstvo hospodárstva podpísalo memorandum o porozumení s kanadskou ťažobnou spoločnosťou, ktorá chce ťažiť urán pri Košiciach na Jahodnej.
Zámer ťažiť však naráža na nesúhlas košickej samosprávy. Ak novela prejde, ďalšie ložiská už budú pre ťažobné spoločnosti ľahšie dostupné. Ministerstvo to vysvetľuje tým, že samosprávy majú neadekvátne postavenie a novelu si vyžiadala prax.
Urán u nás
80. roky 20. storočia – štátny Uránový prieskum mapuje na území Československa ložiská rúd s obsahom uránu po novembri 1989 - celosvetový záujem o urán oživil aj prieskum ložísk na Slovensku 2005 – Ludovika Energy (pôvodne Ludovika Holding) ako jeden zo zahraničných investorov začína prieskum ložiska Kurišková v lokalite Jahodná pri Košiciach 2006 – Greenpeace začína petičnú akciu proti ťažbe uránu na Slovensku 2009 – Ludovika Energy je držiteľom piatich prieskumných území – okrem Jahodnej v Spišskej Novej Vsi, Chrasti nad Hornádom, Spišskej Teplici, Kluknave 2009 – Greenpeace zozbieral 113-tisíc podpisov pod petíciu 2010 – parlament schválil novelu banského a geologického zákona, podľa ktorej majú samosprávy právo vyjadrovať sa k schvaľovaniu prieskumného územia a k ťažbe uránu 2012 – ministerstvo hospodárstva a European Uranium Resources (materská firma Ludovika Energy) podpisujú Memorandum o porozumení a podpore 2013 – ministerstvo životného prostredia navrhuje samosprávam odobrať právo veta prii schvaľovaní prieskumných území s ložiskami rádioaktívnych nerastov
Občianske iniciatívy už zbierajú podpisy pod pripomienku za práva samospráv. Ministerstvo sľubuje, že tie právo veta nestratia, zastaviť nebudú môcť len prieskum.
Už v prvých hodinách po zverejnení na portáli Changenet získala hromadná pripomienka spoločnosti Greenpeace a košických občianskych iniciatív podporu 1300 občanov.
Veto má zostať
Návrh novely geologického zákona, ktorý by uvoľnil ruky investorom v oblasti prieskumu a ťažby uránu, zverejnil rezort na portáli právnych predpisov ministerstva spravodlivosti 15. februára. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že je reakciou na požiadavky praxe a novela odstráni byrokraciu. Upraviť má režim dočasného obmedzenia vlastníckych a užívacích práv, rozšíriť sankcie pre porušenia povinností ustanovených geologickým zákonom.
„Geologický prieskum je len dočasná činnosť a v prieskumnom území sa zameriava na vyhľadávanie ložiska nerastov a nie na prípravné práce na ťažbu. Práva veta samosprávy, teda povoliť alebo zakázať samotnú ťažbu, by sa to ani v najmenšom nedotklo,“ ubezpečuje hovorca ministerstva Maroš Stano.
„Budeme novelu pripomienkovať a žiadať, aby zákon ponechal samospráve adekvátne postavenie v schvaľovacom procese,“ povedal pre SME primátor Košíc Richard Raši (Smer).
Obavy Košíc
Práve pri Košiciach v oblasti Čermeľ - Jahodná sa nachádza jedno z najbohatších ložísk uránovo-molybdénovej rudy na svete v štádiu prieskumu. Tvrdí to spoločnosť Ludovika Energy, ktorá v lokalite Kurišková robí od roku 2005 geologický prieskum.
Zástupcovia jej materskej spoločnosti European Uranium Resources v tichosti podpísali koncom minulého roka s ministerstvom hospodárstva Memorandum o podpore a porozumení. Mestské zastupiteľstvo v Košiciach však už uznesením odmietlo zámer ťažiť na Jahodnej urán.
„Ministerstvo sa snaží novelou geologického zákona odňať samosprávam kompetencie a zvrátiť tak výsledky najväčšej environmentálnej petičnej akcie v histórii Slovenska,“ tvrdí iniciátor hromadnej pripomienky, riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman.
Greenpeace zozbierali v rokoch 2006 až 2009 pod petíciu za zákaz ťažby uránu viac ako 113-tisíc podpisov. Parlament aj pod jej vplyvom schválil v roku 2010 novelu geologického a banského zákona, ktorá umožňovala samosprávam zamietnuť návrh na určenie prieskumného územia s výskytom rádioaktívnych nerastov. „Geologická sekcia enviro rezortu sa rozhodla stáť na strane investorov, ktorí chcú skúmať a neskôr ťažiť slovenský urán,“ myslí si Rizman.
Zámer ministerstva životného prostredia okresať právomoci samospráv pri príprave ťažby rádioaktívnych surovín na prvý pohľad nedáva zmysel, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Obavy samospráv
S novelou zákona nesúhlasí Zuzana Balážová (nezávislá), primátorka Kremnice, kde chce investor ťažiť zlato. Táto novela by sa ich týkať nemala, no všimla si, že v dôvodovej správe ministerstvo tvrdí, že ako vlastník nerastného bohatstva musí mať možnosť bohatstvo využívať, ale samosprávy mu v tom bránia.
„Kto je štát? Predovšetkým my občania s právom vyjadriť sa k aktivitám týkajúcich sa budúcnosti krajiny, najmä ak ide o projekty s vplyvom na životné prostredie.“
Novela zákona znepokojuje aj primátora Detvy Jána Šufliarskeho (nezávislý): „Bol by to krok späť. Sme legitímnymi zástupcami obyvateľov, ktorí majú mať právo rozhodovať o svojom území.“ V Detve je už určený dobývací priestor na ťažbu zlata.
Do pripomienkového procesu sa chce zapojiť aj Združenie miest a obcí Slovenska, podpis k hromadnej pripomienke organizácie Greenpeace pridal aj predseda parlamentného výboru pre životné prostredie Mikuláš Huba (OĽaNO). Tvrdí, že takýto návrh zákona ho neprekvapil a snahy obmedziť právomoci samospráv v tejto oblasti sú dlhodobé.
Je to proti občanom
Na príprave hromadnej pripomienky k návrhu novely geologického zákona sa podieľal právnik JOZEF ŠUCHTA.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že právo veta pre samosprávy obcí a krajov je neadekvátne. Váš názor?
„Samosprávy nemajú právo veta, ale majú právo vyjadriť sa k zámeru aj nesúhlasným stanoviskom. Povinnosťou ministerstva je ho rešpektovať. Rovnakú právomoc má aj štátna správa, čo predkladateľ zákona už nepovažuje za veto. Samosprávy v konečnom dôsledku zodpovedajú za dlhodobý sociálno-ekonomický rozvoj územia, ktorý je zakotvený v územných plánoch. Sú to strategické dokumenty, ktoré boli schválené a mala by ich rešpektovať aj sekcia geológie ministerstva životného prostredia. Územný plán je záväzný a keď platí pri rozhodovaní o výstave hypermarketov, prečo by nemal platiť pri prieskumoch a následnej ťažbe uránu? Najmä keď technológia ťažby a výroby nie je dodnes taká bezpečná, aby nemala negatívny vplyv na životné prostredie.“
Ste spoluautorom novely geologického zákona, ktorý v roku 2010 schválil parlament a posilnil samosprávy pri schvaľovaní prieskumných území s ložiskami rádioaktívnych nerastov. Akú úlohu zohrala petícia proti ťažbe uránu, ktorú podpísalo 113-tisíc ľudí?
„Obrovskú. Práve počet podpisov prinútil parlament, aby sa petíciou vážne zaoberal. Zmeny vtedy schválili všetci poslanci naprieč celým politickým spektrom.“
Čo mohlo viesť rezort životného prostredia k návrhu tejto novely?
„Zapracovala banská jadrová loby, ktorá chce mať taký zákon, aby jej do toho nikto nemohol hovoriť.“
Aké dôsledky môže mať novela zákona pre životné prostredie?
„Obce nebudú môcť realizovať svoje zámery prerokované s verejnosťou i štátnymi orgánmi, investor ich bude môcť zablokovať. Je to zásah do systémového riešenia územného plánu. Keď to dnes budú môcť urobiť geológovia, zajtra sa o to bude pokúšať niekto iný. Môže to viesť k totálnej anarchii.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
