Čítajte tiež Život u rodičov je šetrenie aj zábava.
BRATISLAVA. Iránska vláda začala pre novorodencov zakladať bankové kontá, nový český prezident chce klesajúcu pôrodnosť vyvážiť prisťahovalcami zo Slovenska, Macedónci sa pokúsili zaviesť prémie pre čerstvých rodičov vo vymierajúcich regiónoch a guvernér jednej ruskej oblasti vyhlásil na plodenie „deň sexu“ a pre rodičky tombolu.
S klesajúcou pôrodnosťou sa borí takmer celý západný svet aj mnohé krajiny mimo neho a politici sa predháňajú v nápadoch, ako vymieraniu krajín zabrániť.
Kým ešte v roku 1950 pripadalo na jednu slovenskú ženu viac ako tri a pol dieťaťa, dnes to nie je ani jeden a pol. Pod záchovnú hodnotu 2,1 dieťaťa na ženu sme sa dostali tesne po nežnej revolúcii. Slovensko zatiaľ nie je dostatočne zaujímavé ani pre imigrantov, ktorí by očakávaný úbytok vyvážili.
Michaela Potančoková z Viedenského inštitútu demografie je k možnostiam politikov zvrátiť trend pôrodnosti skeptická.
Slovenky, ako aj Európanky si aj pre zmenu životného štýlu želajú stále menšie rodiny. „Je ťažké ľudí motivovať, aby mali viac detí, no je možné pomôcť, aby mohli uskutočniť reprodukčné zámery a mali toľko detí, koľko chcú,“ hovorí demografka.
Rodičovstvo a kariéra
Čo navrhovali
Nápady politikov
Poslanci za KDS okolo Vladimíra Palka v roku 2009 navrhli, aby mohli rodičia voliť aj za neplnoleté deti,
KDH v roku 2007 prišlo s návrhom, aby po pôrode dostávali otcovia týždeň mimoriadnej dovolenky,
pred voľbami v roku 2012 prišiel poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý navrhol, aby obce museli zabezpečiť miesto v škôlke pre deti od dvoch rokov,
pred voľbami v roku 2006 navrhlo HZDS, aby sa výška rodičovského príspevku vyrovnala minimálnej mzde. Dnes je na úrovni asi 60 percent.
Najväčším úskalím pritom podľa nej nie sú peniaze, ale najmä zosúladenie rodičovstva s ostatnými sférami života, ako sú práca či záujmy.
V Nemecku sa tento rozpor prejavil už tak výrazne, že tretina vysokoškolsky vzdelaných žien zostáva bezdetná a venuje sa kariére.
Slovensko zas patrí v Únii medzi krajiny s najväčšou nezamestnanosťou matiek po návrate z rodičovskej dovolenky.
Prezieravý štát by preto podľa Potančokovej mal dbať najmä na zosúladenie rolí rodičov a zamestnancov. To sa dá napríklad rozvojom siete jaslí a škôlok či umožnením viacrýchlostných rodičovských dovoleniek.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny považuje klesajúcu pôrodnosť za vážny problém. Na rozhodovanie o rodine však podľa jeho hovorcu Michala Stušku vplývajú aj faktory mimo ich pôsobnosti, ako sú bývanie či výška príjmov.
„Opatrenia v oblasti štátnych sociálnych dávok nemôžu byť vnímané ako opatrenia, ktorých ambíciou je priame ovplyvnenie počtu narodených detí, ale uľahčenie rodičovstva,“ povedala.
Riešenia politikov
Riešenia ponúkajú aj politici. Bývalá ministerka sociálnych vecí a poslankyňa Smeru Viera Tomanová sa bude snažiť presadiť otvorenie ústavy, do ktorej by podľa nej malo pribudnúť „právo na bývanie ako najzákladnejšie sociálne ľudské právo“.
Štát by mal podľa nej do istého veku poskytovať mladým rodinám sociálne byty.
Bývalý štátny tajomník ministerstva Miroslav Beblavý z SDKÚ vidí úlohu štátu inde. „Kľúčové sú dotiahnutie zámeru, aby materská dovolenka dosahovala počas prvého roku sto percent príjmu, a rozšírenie siete zariadení starostlivosti pre deti už od jedného roku,“ mieni.
