Vývoj v Strane demokratickej ľavice

BRATISLAVA 22. septembra (SITA) - Strana demokratickej ľavice (SDĽ) sa transformovala z bývalej Komunistickej strany Slovenska (KSS). Za dátum jej vzniku sa považuje 26. január 1991, kedy Ústredný výbor rozhodol o vypustení prvej časti názvu KSS-SDĽ. Táto

formálna zmena otvorila priestor reálnej politike SDĽ a mala zlepšiť komunikáciu s politickými partnermi.
Prvý zjazd SDĽ sa uskutočnil 14. a 15. decembra 1991 v Trenčíne a zavŕšil sa ním proces organizačných premien. Za lídra delegáti zvolili Petra Weissa, ktorého opätovne v kresle potvrdili aj o dva roky neskôr. Weiss vyhral predsednícke voľby aj na treťom zjazde SDĽ v Poprade. Jeho konkurentmi boli Ľubomír Fogaš a Milan Ftáčnik. SDĽ vtedy tiež potvrdila orientáciu strany na vstup do Socialistickej internacionály (SI).
V roku 1996 sa novým šéfom demokratickej ľavice stal Jozef Migaš, niekdajší veľvyslanec SR na Ukrajine. Migaš uviedol, že ťažiskom jeho práce bude príprava na parlamentné voľby 1998. Migaš stál na čele SDĽ aj pred voľbami v roku 1998, keď strana vylúčila vstup do vlády s vtedajšou vládnou garnitúrou. V parlamentných voľbách získala SDĽ 23 poslaneckých kresiel a stala sa súčasťou vládnej koalície. V januári 1999 sa Robert Fico vzdal funkcie prvého podpredsedu a v auguste oznámil svoj odchod zo strany. Fico si založil vlastný politický subjekt Smer a stal sa nezávislým poslancom, takže SDĽ dnes disponuje 22 poslaneckými mandátmi.
V júli 2000 sa konal šiesty zjazd SDĽ, ktorý bol rozdelený na dve časti. Na poste predsedu potvrdil Migaša a podpredsedami sa stali Milan Ftáčnik, Ľubomír Andrassy a Branislav Ondruš. V októbri potom delegáti diskutovali o budúcom smerovaní, aj na podnet zástupcov iniciatívy SDĽ- moderná európska socialistická strana združených okolo P. Weissa. Ich názory sa však na zjazde výrazne nepresadili.
Pavel Koncoš sa stal predsedom ľavičiarov na novembrovom zjazde v roku 2001. O opätovný návrat na predsednícky post sa vtedy snažil Peter Weiss.
Brigita Schmögnerová a Weiss 31. januára 2002 odišli zo strany a poslaneckého klubu SDĽ. Podľa Schmögnerovej, SDĽ pod novým vedením vykročila k destabilizácii vlády a začala koketovať s Hnutím za demokratické Slovensko. Koncošove vedenie strany zastavilo proces modernizácie SDĽ. Pavel Koncoš zaviedol družstevnú demokraciu a politika SDĽ sa začala čoraz častejšie stávať menej čitateľnou. Obaja lídri sa pre odchod zo strany rozhodli po odvolaní Schmögnerovej z postu ministerky financií.
Pavel Koncoš abdikoval z postu predsedu strany 22. septembra po neúspechu strany v parlamentných voľbách. SDĽ v nich získala 1,36 percenta hlasov.
SDĽ mala ešte minulý rok vyše 20 000 členov. Je členkou Socialistickej internacionály a pozorovateľom Strany európskych socialistov.

rp;fa