AKTUALIZOVANÉ V PONDELOK 10:00

Na juhu Slovenska máme zabudnutý holokaust

Obetiam nacizmu na územiach, ktoré cez vojnu patrili Maďarsku, sa riadne nevenuje ani jedna krajina.

Spočítať obete nie je ľahké.(Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Amerických historikov prekvapil počet zariadení, ktoré umožnili Nemcom uskutočniť holokaust. Ani u nás doteraz nie sú všetky fakty o vojnovom období známe.

KOŠICE. Trinásťročný výskum historikov Múzea a pamätníka holokaustu vo Washingtone, ktorí spisovali miesta, kde nacisti realizovali svoju myšlienku o čistej rase, neobsahuje údaje zo slovenského štátu či horthyovského Maďarska, ktorému pripadla južná časť Slovenska po Viedenskej arbitráži v roku 1938.

Vo fašistickom Nemecku a v okupovaných krajinách bolo od nástupu fašizmu do konca II. svetovej vojny podľa vedcov zriadených 42 500 koncentračných, pracovných, zberných a zajateckých táborov, get i ďalších zariadení, v ktorých zomrelo, bolo zranených či zmrzačených 15 až 20 miliónov ľudí.

Čísla niekoľkonásobne prevyšujú doteraz známe údaje.

Čísla nepoznáme

Deportácie
Slovenský štát
  • Od marca 1942 do októbra 1942 odišlo zo Slovenska 58 transportov a bolo deportovaných 57 628 ľudí. Väčšina zahynula.
  • V rokoch 1944 až 1945 deportovali Nemci 13 500 Źidov, asi tisíc popravili tu.
  • Celkovo bolo z vtedajšieho Slovenska deportovaných asi 68-tisíc až 71-tisíc ľudí.

„Aj keď je toto obdobie dosť podrobne zmapované, nikto vám nepovie presné čísla o jeho obetiach,“ hovorí Ivan Kamenec z Historického ústavu SAV.

Na mapovaní histórie slovenského štátu pracuje podľa neho viacero inštitúcií.

Napríklad na zozname obetí fašizmu pracuje Múzeum Slovenského národného povstania a Dokumentačné stredisko holokaustu v Bratislave.

Celkovo bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných asi 70­-tisíc ľudí. Spolu s tými z južných území obsadených Maďarskom ich môže byť až stotisíc.

„Aj keď výskum v tejto oblasti u nás za posledných dvadsať rokov veľmi pokročil, nedá sa povedať, že o tomto období vieme všetko,“ hovorí historička Ústavu pamäti národa Martina Fiamová.

Slovenské archívy podľa nej ešte obsahujú množstvo dokumentov.

„Sú to kilometre materiálov, ktoré čakajú na spracovanie a môžu obsahovať množstvo neodkrytých tajomstiev a súvislostí.“

Biele miesto

Zvláštnou kapitolou je mapovanie historických udalostí na území, ktoré pripadlo v roku 1938 horthyovskému Maďarsku. Potvrdzuje to aj historik Ján Hlavinka, ktorý študuje materiály v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach.

„Výskum dnešného južného Slovenska čiastočne zaostáva, na jeho zvládnutie je, okrem iného, nutná znalosť ďalšieho jazyka. Podľa mňa sa v archívoch stále nachádza veľa dokumentov, ktoré môžu odhaliť doteraz nepoznané fakty.“

„Je to biele miesto, zakliate územie,“ hovorí Monika Vrzgulová z Dokumentačného strediska holokaustu v Bratislave.

„O holokauste v Košiciach a na južnom Slovensku je všeobecne málo výskumov. Myslím si, že to platí rovnako na oboch stranách hranice – u nás i v Maďarsku.“

Dôvodom sú podľa nej zmeny v Európe pred II. svetovou vojnou a po nej.

Košice boli od roku 1918 súčasťou Československej republiky, po prvej Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa však muselo vzdať južnej časti vrátane Košíc. Po oslobodení sa stali opäť súčasťou Československa.

„Časť dokumentov je v maďarských, časť v slovenských archívoch,“ hovorí Vrzgulová.

Aj preto činnosť najhľadanejšieho vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho, ktorého vlani zadržali v Budapešti, nie je dodnes podrobnejšie zmapovaná.

Csatáry bol ako dôstojník Maďarskej kráľovskej polície šéfom košického geta a aktívne sa podieľal na transportoch Židov z Košíc a okolia do Osvienčimu.

„Čo sa dialo počas druhej svetovej vojny na juhu Slovenska, volám zabudnutý holokaust. Na Slovensku sa tvárime, že sa nás to netýka, pretože tu vládli Maďari, Maďari zase hovoria – veď to je územie Slovenska,“ povedal etnológ a predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave Peter Salner.

Aj riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan si myslí, že historikov čaká v tejto oblasti ešte veľa práce.

„Aj keď vieme o miestach na Slovensku, kde sa diali neskutočné zverstvá, stále ich nemáme detailne zmapované. Na východnom Slovensku je napríklad obec Fijaš. Aj tam bol zberný tábor, o ktorom vieme, zatiaľ, veľmi málo.“

Židom pomohli aj Slováci

Presný počet slovenských občanov, ktoré sa stali obeťami holokaustu, nie je doteraz známy.

Od marca 1942 do októbra 1942 odišlo zo Slovenska 58 transportov a bolo deportovaných 57 628 osôb (2/3 židovského obyvateľstva). Až na niekoľko stoviek väčšina zahynula.

Na Slovensku po deportáciach ostalo ani nie 20-tisíc Židov. Pred deportáciami utieklo do susedného Maďarska 6 až 8-tisíc židovských spoluobčanov a približne 2-tisíc sa ukrývalo na území Slovenska.

Mnohí z nich boli potom v roku 1944 deportovaní z územia Maďarska do koncentračných táborov.

Na jeseň 1944, po príchode nacistickej armády na územie Slovenska, ktorá potláčala SNP, došlo k obnoveniu deportácií. Realizáciu tentoraz prenechala slovenská strana plne nacistickému Nemecku.

Zo Slovenska bolo v rokoch 1944 - 1945 deportovaných 13.500 Židov, pričom asi tisíc židovských osôb bolo popravených priamo na území Slovenska.

Približne 10-tisíc židovských občanov sa zachránilo vďaka pomoci slovenského obyvateľstva.

Celkovo bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných približne 68-tisíc až 71-tisíc ľudí.

Spolu s osobami deportovanými zo slovenských území obsadených Maďarskom ich počet môže dosahovať až 100-tisíc, teda asi 75 percent ich predvojnového počtu.

Pracovné tábory na Slovensku: Tábor v Seredi sa špecializoval na stolárske práce, Nováky vyrábali konfekciu a Vyhne sa orientovali na stavebné práce.

Zdroj: Eduard Nižňanský – Židovská komunita na Slovensku 1938 - 1945

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 163
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 045
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 165
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 284
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 936
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 244
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 064
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 600
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 812
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 621

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Neprehliadnite tiež

Zmeny vo fungovaní zdravotnej služby môžu podľa Slovak Business Agency ušetriť milióny

Úprava legislatívy má znížiť náklady malým a stredným podnikateľom vrátane živnostníkov so zamestnancami v prvej a druhej kategórii prác.

Na Slovensku študuje cudzí jazyk takmer 98 percent stredoškolákov

Najpopulárnejším cudzím jazykom je angličtina, nasleduje nemecký jazyk.

V Národnej rade otvorili výstavu fotografií zdravotne postihnutých z Auschwitzu

Cieľom je poukázať na živú hrozbu vyplývajúcu z ignorovania hrôz holokaustu, s poukázaním na rastúci extrémizmus a radikalizmus.

Smer vyzýva verejnosť, aby si vypočula nahrávku. Matoviča má usvedčiť z klamstva

Matovič sa na brífingu dňa 14. februára tohto roka ohradil voči tvrdeniam, že by sa mal vulgárne vyjadrovať v parlamente.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop