to bolo niečo strašné, akoby vypuklo zemetrasenie... Neskôr mi to potvrdili aj chlapi zo štrkovne, vraj to bola taká rana, až sa zatriasla celá budova a mali strach, že už-už spadne... Na to, čo sa deje, som sa pýtala majstra. Tvrdil, že on nič nepočul, že mu nikto nič nepovedal, aby som si robila svoju prácu tak ako obvykle," opísala svoj nástup na pracovisko vo VSŽ, a. s., Košice v kritický deň vzorkárka pani Viera A.
Pred senátom Okresného súdu Košice II, ktorý v uplynulých dvoch dňoch pokračoval v pojednávaní železiarenskej kauzy z októbra 1995, sedela pani Viera, dnes už invalidná dôchodkyňa, v úlohe svedkyne. Len vďaka Šťastene, ktorá pri nej stála, a úsiliu lekárov, ktorí na jednej strane konštatovali klinickú smrť, ale na strane druhej nevzdali boj o záchranu jej života, nepatrí k 11 mŕtvym, ktorí zomreli v dôsledku otravy vysokopecným plynom. Z výpovede tejto svedkyne bolo zrejmé, že aj keď k výbuchu potrubia došlo približne desať minút pred deviatou hodinou, nik z jej nadriadených ju o vzniknutej situácii nevedel informovať ani o 16. hodine. Ona sama podvedome tušila, že sa deje niečo nedobré, no to, že sa nachádza v bezprostrednom nebezpečenstve smrti, jej nenapadlo.
"Okolo 16.00 hod. som volala na odbor bezpečnosti práce, ale aj oni mi tvrdili, že nič nevedia. O hodinu neskôr som telefonovala do nemocnice a dozvedela som sa, že už hospitalizovali 8 priotrávených ľudí... Robila som si svoju prácu, viezla som vzorky štrku, no veľmi som už nevládala. Cítila som sa akási slabá... Pamätám si len, že o 20.40 hod. som nahlásila analýzu rozborov. Vtedy mi už bolo veľmi zle, bola som ako opitá... To je posledná vec, na ktorú si z pracoviska pamätám. Prebrala som sa až v nemocnici," doplnila svoje smutné rozprávanie svedkyňa. Boj so smrťou vyhrala, ale následky ponesie po celý život. Po 12-mesačnej práceneschopnosti, keď sa vystrábila z najhoršieho, sa z nej stala invalidná dôchodkyňa.
"Informácie z podniku boli strohé. V podstate sme vedeli len to, že vybuchol plyn a že je všetko pod kontrolou. Čo máme robiť, to nám nikto nepovedal. Informácie o nameraných hodnotách vysokopecného plynu, ktoré k nám prichádzali, sme hlásili na hlavný dispečing a žiadali sme pokyny, čo robiť ďalej. Ja som bol v tom čase nový dispečer a Ing. M. sa so mnou vôbec nebavil, ale zložil telefón. O nič lepšie nepochodili ani moji nadriadení, ktorí s ním telefonovali. Skončilo sa to tak, že sa s ním pohádali..." uviedol dispečer divízneho závodu Koksovňa. "Dejiny sú niekedy písané aj krvou. Pred touto tragickou udalosťou sme nemali monitorovacie prístroje a oprávnenie používať kyslíkové prístroje mal len úzky okruh ľudí. Keďže medzi deviatimi mŕtvymi pracovníkmi (ďalší dvaja tam nepracovali - pozn. red.) bolo sedem železničiarov, krátko po výbuchu na potrubí sme si vytvorili vlastné monitorovacie stredisko," zdôraznil Ing. Jozef S., ktorý bol v kritickom čase generálnym riaditeľom divízneho závodu Železničná doprava.
Pred súdom defilovalo v uplynulých dvoch dňoch veľa svedkov, ale z ich výpovedí je zrejmé opäť len jedno a to isté. A to, že poruche či havárii na potrubí, ako ju nazývali, a následnému úniku plynu, nikto nepripisoval taký význam, aký skutočne mala. Podpísala sa pod to nedostatočná informovanosť. Netušili, aké nebezpečenstvo im hrozí, lebo ako mnohí argumentujú, "porucha na potrubí" v takom živom a zložitom organizme, ako je železiarenský gigant, nebola ničím nezvyčajným...
Vyšetrovanie a tiež dokazovanie pred súdom sú živým obrazom toho, že kompetentní situáciu podcenili. A to napriek tomu, že výbuch a následný únik vysokopecného plynu boli reálnou hrozbou... Ťarcha zodpovednosti za situáciu, ktorá nastala a tiež jej ďalší vývoj, nakoniec zostala na bedrách dvoch ľudí. Ide o Alexandra D., bývalého technického riaditeľa divízneho závodu Energetika VSŽ Oceľ a Ladislava M., ktorý v čase železiarenskej tragédie zastával funkciu majstra divízneho závodu Koksovňa VSŽ Oceľ. Robiť závery je ešte predčasné, ale všetkým, ktorí sa sporadicky zúčastňujú pojednávaní, už dnes musí byť zrejmé, že v žiadnom prípade nejde o zlyhanie dvoch mužov, ktorí sedia na trestnej lavici, ale o kolaps celého systému...
Pojednávanie bolo odročené, pokračovať bude 13. až 15. marca vypočúvaním svedkov a znalcov.
Beata
Balogová
