Novela má zabezpečiť systém predbežnej opatrnosti a prevenciu nežiaducich stavebných zásahov do rizikových území.
BRATISLAVA. Pri územnom plánovaní by sa po novom mali brať do úvahy údaje geologického charakteru, a to najmä v súvislosti s možnými zosuvmi pôdy.
Počíta s tým novela geologického zákona, na základe ktorej by ministerstvo životného prostredia vo svojom záväznom stanovisku k navrhovanej územnoplánovacej dokumentácii poskytovalo informácie o zosuvných územiach a iných geologických hazardoch.
Zároveň by aj stanovovalo podmienky využiteľnosti takýchto území.
Týmto spôsobom sa má zabezpečiť tzv. systém predbežnej opatrnosti a prevencia nežiaducich stavebných zásahov do rizikových území.
Štát by súčasne nemusel vynakladať množstvo prostriedkov na prieskum a sanáciu havarijných zosuvov, ktorých vznik podporil človek svojimi aktivitami.
Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje vyše 21-tisíc svahových deformácií, ktoré zasahujú na takmer 5,25 percenta rozlohy Slovenska. Zosuvy na Slovensku ohrozujú cesty, vrátane diaľnic, ale aj vodovody, plynovody a takmer 30-tisíc stavieb.
Hrozbu zosuvov ľudia naplno pocítili po extrémnych zrážkach v roku 2010, kedy došlo ku katastrofálnym zosuvom v Nižnej Myšli, Kapušanoch, Prešove a v ďalších lokalitách.
Boli spojené s deštrukciou domov a priamym ohrozením života ľudí.
Právna norma, ktorá by takýmto situáciám mala zabrániť, by v prípade súhlasného stanoviska vlády, parlamentu a prezidenta mala platiť od októbra tohto roku.
