BRATISLAVA. Začiatkom októbra prišla pred dom Ivety Dobišovej v Liptovskom Mikuláši krátko po ôsmej okresná sudkyňa s kolíznou opatrovníčkou.
Na ulici čakal aj jej bývalý manžel Jaroslav Dobiš, ktorému mala odovzdať synov dvoj a štvorročného.
Ráno tak rozhodla predbežným opatrením sudkyňa Zuzana Bajlová a prišla verdikt priamo zrealizovať.
Zákon rýchly postup umožňuje. Na rovnakú rýchlosť aj pri doručení rozhodnutia odvolacieho súdu však už nemyslí.
Dobišová sa odvolala a čakala viac ako tri mesiace na verdikt Krajského súdu v Žiline.
Či sa v budúcnosti účastníci konania dozvedia o zrušení predbežného opatrenia rovnako rýchlo ako o opatrení samotnom, ministerstvo spravodlivosti nehovorí. Zmenu pri chystanej komplexnej obnove Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa.
Spor podnietil otec
Fakty
Únosy detí
- za posledných päť rokov evidujú policajti zhruba päť únosov detí ročne;
- k 31. 12. 2011 eviduje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže 58 konaní, ktoré sa týkali únosov detí zo Slovenska;
- v 44 prípadoch bola únoscom matka, v 14 prípadoch bol únoscom otec.
Zdroj: ministerstvo vnútra, CIPC
Na súdy sa pre deti obrátil Dobiš, ktorý v priebehu troch rokov trikrát žiadal o úpravu styku s deťmi. Bývalej manželke vyčíta, že mu bráni stretávať sa so synmi, s ktorými mal byť každý druhý víkend.
„Moje deti záhadne choreli vždy štvrtok večer, keď mali ísť ku mne,“ hovorí otec. Vždy, keď dal návrh na súd, stretávanie sa podľa neho zlepšilo. „Tentoraz však naopak. Zintenzívnilo to snahu, aby som s deťmi nebol.“ Aj preto dal návrh na predbežné opatrenie.
Okresná sudkyňa mu vyhovela, no detí sa nedočkal. Matka so synmi utiekla a piaty mesiac sa skrýva. Komunikuje cez sociálnu sieť.
Odmieta, že by obmedzovala kontakt detí s otcom. Priznáva, že chlapci boli často chorí. S dôvetkom, že sa nestačili doliečiť, keďže cestovali z Liptovského Mikuláša k otcovi do Nitry.
„Sme v bezpečí,“ hovorí matka o mieste, kde s deťmi je. „Snažím sa chlapcov držať v pohode, ale každý deň sa pýtajú domov.“
Ušla už pred vydaním predbežného opatrenia, lebo mala pochybnosti o nestrannosti sudkyne. Nedôveruje ani sociálnemu úradu. Vraj nadŕžal otcovi.
Kolízna opatrovníčka v stanovisku odvolaciemu súdu tvrdila, že „výchovné prostredie u matky bolo a je vážne narušené“. O deti sa starala dobre, ale aj podľa okresného súdu ich „nevychovávala“.
Potom, ako sudkyňa vydala predbežné opatrenie, spísali susedia petíciu na obranu matky. „Exmanželovi nejde o deti, ale o psychické zlomenie matky, pretože vie, čo deti pre ňu znamenajú,“ písali.
Hovorkyňa liptovskomikulášskeho úradu práce Helena Oravcová pochybenia úradníčok odmieta. Priznala však, že ich komunikácia s matkou nebola vždy v poriadku. „Boli dôrazne upozornené na spôsob komunikácie s klientom.“
Vyšší súd hrozbu nevidel
Matka nevie, ako dlho sa bude skrývať. Nádej vkladala do krajského súdu, ktorý predbežné opatrenie zrušil.
Pripustil, že matkina starostlivosť môže mať nedostatky vo výchovnom procese, ale nie v rozsahu, aby bol dôvod na okamžitý zásah. Výchova, zdravie či záujem detí neboli podľa súdu tak vážne ohrozené, aby boli zverené do starostlivosti druhého z rodičov.
Otec hovorí, že mu ide len o to, aby videl synov. „To, čo sa medzi nami stalo, by sa nemalo prenášať na deti.“
Pred Vianocami návrh na predbežné opatrenie stiahol a podpísal rodičovskú dohodu. Z nej zišlo. Dobiš hovorí o podvode Idy Želinskej, ktorá matku zastupuje pred úradmi.
Želinská hovorí, že z dohody nič nebolo, lebo Dobiš podal na bývalú manželku trestné oznámenie. Obvinili ju z marenia úradného rozhodnutia a je na ňu vydaný zatykač. Ak sa vráti domov, môžu ju zadržať.
Jej právny zástupca Peter Vačok chce rozhodnutie polície napadnúť na Generálnej prokuratúre. Matke stále hrozí trest za to, že nesplnila rozhodnutie súdu, ktoré bolo medzičasom zrušené.
„Ešte stále sa môže vrátiť a môže sa to zastaviť,“ hovorí Dobiš. Ako to chce zariadiť, nehovorí. Tvrdí, že len on jej dokáže pomôcť. „Nech začne počúvať vlastný rozum a správať sa ako zodpovedná matka,“ odkázal.
Ak nezachytí signál, že sa situácia „normalizuje“, a bývalá manželka sa bude s deťmi skrývať, podá návrh na ďalšie opatrenie. „Nebudem váhať ani sekundu.“
Dohodu ničia peniaze
Záujem o mediáciu pri rozvode rastie, hovorí mediátorka BRONISLAVA ŠVEHLÁKOVÁ. Za viac ako dva roky pomohla dohode vyše sto párov.
Vťahujú rodičia do svojich problémov aj deti?
„Väčšinou áno.“
Aká je úspešnosť, že sa nakoniec dohodnú?
„Keď už prídu, tak preto, lebo sa dohodnúť chcú. Zväčša sa nedohodnú na výživnom, ale aj tak je úspešnosť dohody viac ako 90 percent.“
Najväčším problémom je výživné?
„Peniaze. Na mediácii riešia aj majetok, aj keď ten nie je súčasťou rozvodu. Na mediácii si ho zvyknú dohodnúť vopred.“
Prečo je dobrá dohoda?
„Keď už sa chcú rozviesť obaja a dohodnú sa, čaká ich rozvod na jednom pojednávaní. Súdy uprednostňujú rodičovské dohody. A najmä, ak sa dohodnú, rozhodnú o deťoch sami a nie súd. Ak sa nedohodnú, súd často nariadi dokazovanie, čo je na dlhé lakte a veľmi sa zhoršia vzťahy.“
Čo robíte, keď ich komunikácia zlyhala?
„Vo väčšine prípadov je komunikácia veľmi zlá. Aj keby sa chceli dohodnúť, nezvládajú to. Každý počuje niečo iné. Ako mediátor často tlmočím, čo chce jeden druhému povedať.“
Mali ste aj páry, ktoré si rozvod rozmysleli?
„Stalo sa mi to v štyroch prípadoch. Boli to tie najkrajšie. Namiesto rozvodu si dohodli pravidlá spolužitia a fungujú. Rozviesť sa je jednoduché, ale je to zbabelý krok. Problémy treba riešiť a nie utekať pred nimi.
Veronika Prušová

Beata
Balogová
