Žiadne správy nechýbajú, tvrdí Alena Mátejová. Centru, ktoré malo medzištátne adopcie na starosti, roky šéfovala.
BRATISLAVA. „Počas môjho vedenia malo centrum informácie o všetkých deťoch osvojených do Talianska,“ odkázala cez právnikov bývalá dlhoročná šéfka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) Alena Mátejová.
Tvrdí, že správy, ako sa darí 72 deťom v Taliansku po adopcii, nechýbajú.
Spochybnila tak ministra práce Jána Richtera (Smer), ktorý v stredu informoval, že správy v centre nie sú a nemá ich ani talianska Komisia pre medzinárodné adopcie.
Zlyhanie nepripúšťa
Mátejová tvrdí, že za jej éry doručovanie správ kontrolovali. „Správy, ktoré neboli načas doručené, centrum pravidelne urgovalo,“ tvrdí. Žiadne zlyhanie si nepriznáva.
Ako je možné, že správy teraz nemá slovenské centrum ani talianska komisia, jej odpovede neosvetľujú.
Mátejová „kauzu chýbajúcich správ 72 detí považuje za rovnako vykonštruovanú, ako bola kauza tehotných dievčat“. Oficiálne sa tehotenstvo dvoch Sloveniek nepotvrdilo.
„Verím, že v Taliansku sa tie správy nájdu, oni majú nejaké dôkazy, že ich sem poslali. Čo sa s nimi za tie roky stalo, sa teraz vyjadriť neviem,“ hovorí člen Výboru OSN pre práva dieťaťa Peter Guráň.
V minulosti šéfoval na ministerstve práce sekcii sociálnej a rodinnej politiky, a to aj v rokoch 2003 až 2005, z ktorých najviac postadopčných správ chýba. Jeho manželka Dana tlmočila pre talianske adopčné agentúry.
Ako člen výboru OSN je aj reportérom pre Taliansko. Pripravuje o ňom monitorujúcu správu a pozná tamojší systém. Nepáči sa mu, že dôvera a dlhoročná spolupráca s talianskou stranou sa teraz naštrbili.
Hovorí, že Taliansko vyslalo za posledné mesiace mnoho dôkazov, že im na dobrých vzťahoch záleží.
„My sa však tvárime... Možno aj v niektorých prípadoch postadopčná správa chýba, to je ľahko možné pri tom množstve, no neviem to posúdiť,“ spochybnil svoje predchádzajúce slová.
Za posledných desať rokov bolo do Talianska adoptovaných 269 našich detí.
Deti musíme vidieť
O naštrbenej dôvere hovorí aj exposlankyňa SaS Natália Blahová z Asociácie náhradných rodín, ktorá na pochybnosti o medzištátnych osvojeniach upozornila na blogu.
Myslí si, že by sme sa už nemali spoľahnúť na to, že nám Taliansko pošle spätne nejaké správy. „Mali by sme zostaviť tím, ktorý by deti priamo skontroloval,“ navrhuje.
Takúto možnosť pripustil Richter len v prípade, ak nám Taliansko do 15. apríla chýbajúce správy nepošle. Do tohto termínu chce čakať aj s pomenovaním konkrétneho vinníka.
Keďže správy chýbajú z minulosti, nie je možné spätne zistiť, ako sa deti bezprostredne po adopcii cítili. Práve v roku 2003 odišli podľa výročných správ CIPC prvé deti do Talianska.
Do roku 2005 ich bolo 120. Vekový priemer detí adoptovaných do zahraničia bol najskôr tri a potom zhruba štyri a pol roka.
Richter o chýbajúcich správach informoval po stretnutí s talianskym veľvyslancom. Roberto Martini jeho slová nespochybnil.

Beata
Balogová
