sti,“ hovorí.
Do koaličných rokovaní podľa Bugára vstupujú proreformné, programovo blízke a skúsené strany, ktoré „sa naučili aj to, že chyby, ktorých sme v predchádzajúcich štyroch rokoch dopustili, už nemôžeme zopakovať“.
Aj on, podobne ako Mikuláš Dzurinda či Pavol Hrušovský, pripúšťa vznik koalície SDKÚ, SMK, KDH a ANO. „Považujem za najlepšiu alternatívu vznik takejto koalície.“
Zároveň však varuje pred jej krehkosťou. „Je to veľmi tenký ľad, je to veľmi slabá väčšina,“ povedal. Zárukou sú podľa neho vykryštalizované strany, s ktorými SMK uvažuje o vytvorení koalície. „Nemusíme sa báť toho, čoho sme boli svedkami štyri roky, že sa pomaličky rozpadávala SDK, SDĽ a SOP.“
Neúspech SNS a P SNS ho vedie k záveru, že „tvrdé používanie národnostnej karty už neprináša žiadne ovocie“. Potvrdzuje to podľa neho aj to, že SMK získala hlasy v čisto slovenských regiónoch. „V Martine okolo 300 hlasov, Banská Bystrica nad 700 hlasov, dokonca v Čadci 52 hlasov,“ vyratúval.
Podľa Bugára by opozičné strany mali dostať miesta predsedov a podpredsedov parlamentných výborov podľa pomerného princípu. „Bude závisieť od toho, či to chcú.“ (joč)
