Mikuláš Dzurinda bol v sobotu opatrný. Radosť radšej príliš neprejavoval – čakal, kým sa nedozvie definitívne výsledky. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Šéfovia čakali v sobotu na odhady za jedným stolom, v tejto chvíli chýba iba Zuzana Martináková, momentálne ju nahradila Eva Dzurindová. Aj keď sa ich dozvedeli, boli vo vyjadreniach opatrní. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Celú sobotu museli ľudia z SDKÚ tajiť svoju radosť z volebných odhadov. Počkajme si na výsledky, odpovedali novinárom. Čakanie sa skončilo v nedeľu o tretej ráno.
Kým v centrále SMK na Žabotovej o polnoci vyhrávala živá hudba a ľudia tancovali, v poloprázdnej sále SDKÚ v Ružinove v tom čase zábava viazla. Roztrúsené skupinky radových členov SDKÚ, krajských šéfov a poslancov začínali pripomínať unavených tínedžerov po pretancovanej noci.
Ich lídri sa zavreli v kanceláriách na poschodí. Sedel tam Dzurinda s Miklošom a Šimkom, Kukan so Zuzanou Martinákovou odišli skôr. „My ich nepotrebujeme, zabavíme sa aj sami,“ hovoril veselý brčkavý mladík zo Žilinského kraja. Čo tam robia? Prečo nesedia dolu s ostatnými? Zrejme majú na telefóne Hrušovského s Bugárom a Ruskom a dohadujú vládu.
O podobe novej vlády sa v kuloároch mlčalo. Možno preto, lebo nikto z SDKÚ nepočítal s takýmto úspechom strany. Členom strany však napriek tomu boli niektoré veci jasné: Dzurinda ostáva premiérom, Kukan a Šimko ministrami a do vlády vezmú KDH, SMK a ANO. Ostávala najdôležitejšia otázka: budú mať na štvorčlennú koalíciu dostatok poslancov?
„Keby sme mali 76, je to málo. Ale so 77 sa to podľa mňa dá risknúť,“ povedal po polnoci poslanec Pavol Prokopovič. Maďarov i KDH totiž dobre poznajú a v parlamente je na nich spoľahnutie.
„Len dúfajme, že MVK malo pravdu,“ hovorili si dvaja krajoví poslanci o povolebných odhadoch agentúry pred vchodom do centrály fajčiac a trasúc sa od zimy. Začalo drobne pršať. „Ale teraz sa nám predsa len čaká lepšie, ako keby sme mali šesť a pol percenta,“ odpovedal mu kolega.
Bolo pol druhej ráno. Výsledky nechodili, namiesto nich prišiel do sály zatiaľ len sebavedomý Ivan Mikloš. Objednal si whisky a plno ľadu. Zapálil si cigaru a prísediacim dievčatám z kancelárie žoviálne vysvetľoval princíp spočítavania hlasov.
Okolo druhej ráno mu zazvonil mobil, a keď sa vrátil z tichého rohu, povedal: „Na 99,9 percenta sme druhí. Chýbajú ešte štyri okresy, ale v nich máme prevahu. Bude to tesné.“ O pár minút zvonku pribehlo asi desať mužov na čele so starostom Ružinova Pavlom Kubovičom vo svetri. „Bratislava 115-tisíc,“ radoval sa a hrdo ukazoval každému modré dosky s hárkom papiera.
Pred treťou nadránom prišiel mierne unavený premiér Dzurinda s konečnými oficiálnymi výsledkami, ktoré sa verejnosť dozvedela až pred obedom. S Miklošom stáli v strede kruhu, okolo nich sa tlačila asi stovka ľudí v sakách. „Chcem sa vám všetkým poďakovať,“ začal premiér slávnostným tónom. „Sme druhí, máme 15,1 a spolu s ostatnými 78 mandátov.“
Požiadal o oheň pre víťaznú cigaru a niekoľko ochotných rúk mu podávalo zapaľovač. Pripálila mu nakoniec niektorá z dám. „Tie sú servilné,“ povedal nahnevane muž, čo prišiel so svojím zapaľovačom neskoro.
„Celý deň som sa bál tešiť,“ pokračoval premiér. „Áno, len počítal a počítal,“ prisvedčil Mikloš. „Machovi som sľúbil, že ostane naveky predsedom Štatistického úradu,“ žartoval Dzurinda. Mikloš ho opäť doplnil: „Čaro toho sľubu je v tom, že ho aj tak nemôžeme odvolať.“
Patetický záver: vzduch je presýtený cigarovým dymom a celá strana spieva pieseň Modrá je dobrá. Minister Šimko spieva ticho, len pre seba, Dzurinda s Miklošom sa pokúšajú o rytmický pohyb, Prokopovič dvíha pohárik nad hlavu. Trochu hanblivo spieva aj Gabriel Palacka, ktorého po celý večer nebolo vidieť.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
