Vláda už ustúpila od toho, že by sa za európske peniaze mali modernizovať nemocnice či nakupovať prístroje.
BRATISLAVA. Smer postupne načrtáva dohodu s Európskou komisiou o tom, na čo pôjdu eurofondy v rokoch 2014 až 2020.
I keď si premiér Robert Fico ešte vlani myslel, že Brusel nám „významnou sumou“ prispeje na obnovu nemocníc či nákup medicínskych prístrojov, podpora týchto projektov sa načisto rozplynula.
Nemocnice tam nie sú
Eurofondy
Čo chce vláda
posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií;
lepší prístup k informáciám
konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov;
podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo;
prispôsobovanie sa zmenám klímy, ochrana životného prostredia a efektívne využívanie zdrojov;
podpora udržateľnej dopravy, podpora zamestnanosti a mobility, podpora začlenenia a boj proti chudobe;
investovanie do vzdelania;
posilnenie efektivity verejnej správy.
Najnovšie to potvrdzuje aj vicepremiér pre investície Ľubomír Vážny, ktorý navrhol štruktúru operačných programov na ďalších sedem rokov.
Zdravotníctvo v jeho náčrte toho, kde chce vláda míňať eurofondy, chýba.
Vážneho návrh nie je konečný, rokovať o ňom musí s Bruselom.
Dohoda by sa mala podľa Andreja Králika zo slovenského zastúpenia Európskej komisie uzatvoriť do júna.
Vážneho návrh vychádza z takzvaného pozičného listu, ktorý nám Brusel poslal koncom minulého roka.
Ide o zoznam oblastí, na ktoré je Komisia ochotná Slovensku prispieť a ktoré, naopak, už platiť nechce.
Už v pozičnom liste Brusel písal, že na zdravotníctvo peniaze nedá. Ministerstvo zdravotníctva chcelo jeho názor zmeniť. „Je to pre nás priorita,“ hovorilo vtedy.
„Tieto oblasti sú pre nás životné dôležité,“ zdôrazňoval premiér.
Vicepremiér Vážny dnes potvrdzuje, že to tak celkom nebude. „Samostatný operačný program pre zdravotníctvo nie je možný,“ hovorí.
„Hľadajú sa možnosti, odkiaľ získať peniaze aj na obnovu nemocníc,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva.
Podľa Vážneho návrhu by zdravotníctvo mohlo dostať len z programu s názvom Ľudské zdroje, zamestnanosť a inklúzia. Spravovať ho má ministerstvo práce.
Nemocnice z týchto peňazí pravdepodobne stavať nebudeme. Neočakáva to ani Miroslav Lopata zo spoločnosti Premiere Consulting, ktorá radí pri získavaní eurofondov.
„Možno projekty na vzdelávanie problematických skupín v oblasti zdravia a prevencie, možno školenie zdravotníckeho personálnu na zaobchádzanie s takýmito pacientmi,“ hovorí Lopata, kam by mohli ísť peniaze.
Malatinský nedostal
Čiastočne sa naplnili Ficove očakávanie, že operačných programov bude výrazne menej než dnes.
Momentálne čerpáme eurofondy z jedenástich programov, toľko ich má byť aj v najbližších siedmich rokov. Avšak vrátane peňazí na poľnohospodárstvo a administratívu, ktoré dnes medzi jedenástimi programami nie sú.
O svoj eurofondový program príde okrem ministerstva zdravotníctva aj ministerstvo hospodárstva.
„Pozitívnou zmenou je vytvorenie operačného programu Efektívna verejná správa v gescii ministerstva vnútra,“ hodnotí návrh Lopata.
Zastrešovať má zlepšenie komunikácie štátu cez internet či zníženie byrokracie. Dnes sa tieto aktivity financujú z programu Informatizácia spoločnosti, ktorý spravuje ministerstvo financií.
„Táto kombinácie je jedným z dôvodov neúspechu tohto programu,“ myslí si Lopata. Navyše minister vnútra Robert Kaliňák chystá reformu štátnej správy ESO, ktorú chce čiastočne financovať z chystaných eurofondov.
Rozsiahle eurofondy na diaľnice a železnice už nebudú fungovať pod operačným programom Doprava, spravovať ich má ministerstvo dopravy pod názvom Integrovaná infraštruktúra.
Peniaze z nich majú tiecť aj na zlepšenie internetového pripojenia na vidieku.
Napriek zmenám bude podľa hovorcu ministerstva dopravy Martina Kóňu prioritou aj naďalej budovanie diaľnic, ciest a železníc.
Beata
Balogová
