K stovkám dopravných úradníkov má pribudnúť desať špecialistov na cyklodopravu.
BRATISLAVA. Viac ako štvrtinu všetkých presunov v mestách absolvujú Holanďania na bicykloch. Ako často bicyklujú obyvatelia Slovenska, nikto netuší.
Naše úrady nevedia ani to, koľko kilometrov cyklotrás v mestách máme.
Zmeniť by to mala nová Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky, ktorú by mal do praxe zavádzať národný cyklokoordinátor s desaťčlenným tímom.
Do roku 2020 by v slovenských mestách malo pribudnúť tisíc kilometrov trás na bicyklovanie. Národnú stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky plánuje ministerstvo dopravy predložiť vláde v apríli.
Až tretina všetkých jázd autom je podľa ministerstva kratšia ako tri kilometre a bicyklom by sa najmä v mestách dali prejsť rýchlejšie.
Chýbajú najmä v mestách
Trasy
Na bicykel
- na Slovensku je oficiálne 530 cyklotrás s dĺžkou 10-tisíc kilometrov,
- najviac ich je v žilinskej (2200 km) a banskobystrickej župe (2140 km),
- pre cestné bicykle je vhodných 47 % cyklotrás, pre horské bicykle 53 %
Zdroj: Národná stratégia cyklodopravy
Slovensko má síce oficiálne až 10-tisíc kilometrov cyklotrás, no veľká časť z nich vedie po bežných cestných ťahoch a trasy v mestách z toho tvoria len zlomok. Dnes nevieme ani to aký.
Výskumný ústav dopravný vlani oslovil všetkých 138 miest, no odpovedalo len 67, v ktorých narátali necelých 150 kilometrov.
Práve od rozvoja cyklistickej dopravy si pritom ministerstvo sľubuje výrazné dopravné, ekologické aj zdravotné prínosy.
Na rozvoj cyklistickej infraštruktúry má ísť preto podľa stratégie len v rokoch 2014 až 2016 vyše 45 miliónov eur.
Prevažná väčšina z nich má ísť z eurofondov, menšiu časť by dal štát, župy a obce.
Využívať eurofondy na tento účel sa snažia samosprávne kraje už dnes, ich možnosti sú však pri súčasnom nastavení operačných programov obmedzené.
„Dôležité bude, ako sa nastaví čerpanie eurofondov na najbližšie obdobie, štát by nám mal pomôcť aj úpravou legislatívy, ktorá rozvoj cyklotrás často brzdí,“ hovorí Vladimír Laššák z banskobystrickej župy.
Hlavný bicyklista
Dohliadať na projekt by mal národný cyklokoordinátor s desaťčlenným tímom za 262-tisíc eur ročne.
„Opatrenia sa dotýkajú viacerých rezortov, samospráv a rôznych občianskych združení, preto je nutné od začiatku koordinovať činnosti všetkých subjektov,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Martin Kóňa.
Dnes sa o sieť cyklotrás stará až 74 rôznych subjektov.
Kóňa tvrdí, že nejde o nový úrad, lebo cyklokoordinátormi by mali byť doterajší zamestnanci ministerstva a žúp.
Stratégiu to však môže premeniť na byrokratické plánovanie od stola, obávajú sa cyklisti. „Je dôležité, aby to neboli opäť len úradníci, ale ľudia, ktorí sa v regióne cyklodoprave venujú a majú v problematike aj rozhľad zo sveta,“ hovorí Daniel Ďuriš zo združenia cyklokoalícia.
Dobrým príkladom sú podľa neho Spojené štáty, kde si dopravný inžinier musí prejsť na bicykli trasu, ktorú zakresľuje.
„U nás máme naopak zdokumentovaný prípad, ako si inžinier prechádza budúcu cyklotrasu autom.“
Ministerstvo tvrdí, že špekulovať o personálnom obsadení cyklokoordinátorov je predčasné.
„Národnú stratégiu musí najskôr odobriť vláda,“ upozorňuje Kóňa.
