Šesť percent opýtaných je ochotných pracovať aj za nižšiu ako minimálnu mzdu.
V článku nájdete:
- Mladí by chceli zarábať viac ako starší
- Firmy kompenzujú nízke mzdy benefitmi
- Tabuľka očakávaných platov
- Prehľad nezamestnanosti podľa okresov
BRATISLAVA. Viac ako desatina ľudí tvrdí, že by nenastúpila do trvalého pracovného pomeru za nižší plat ako tisíc eur mesačne v hrubom. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý si objednal pracovný portál Profesia.sk.
„Ľudia nechcú vziať prácu, ktorá im nepokryje základné výdavky, ako sú hypotéka, výdavky na školy či lízing na auto,“ vraví Darina Mokráňová z agentúry Index Nosluš.
Najmenej ľudí, ktorí by chceli mesačne zarábať aspoň tisíc eur, je medzi nezamestnanými.
S nižším platom rátajú aj ženy v domácnosti či na materskej dovolenke.
Viac ako tisíc eur mesačne vlani zarábali podľa Štatistického úradu ľudia v IT oblasti a energetike.
Polovica za priemerný plat
Príklad
Demotivujúce dávky?
- ten, kto mal u predošlého zamestnávateľa iba minimálnu mzdu, dostáva dávku v nezamestnanosti 188 eur mesačne,
- ak sa opäť zamestná za minimálnu mzdu vrátane zmenových príplatkov, môže dostať mzdu zhruba 360 eur v hrubom, teda asi 330 eur v čistom mesačne,
- rozdiel medzi dávkou a minimálnou mzdou je teda niečo vyše sto eur,
- ak pracuje, má ešte výdavky na dopravu, autobus ho môže vyjsť naviac než 35 eur,
- náklady bude mať aj na oblečenie do práce, zhruba 25 až 30 eur mesačne.
- nebude mať čas na “fušky”, kde si môže prilepšiť aj 40 až 50 eur denne.
Zdroj: Adecco
Vyše polovica opýtaných je však podľa prieskumu ochotná pracovať aj za nižšiu ako priemernú mzdu.
Tá bola vlani v prvom polroku podľa Štatistického úradu 781 eur.
Menej ako priemernú mzdu vlani dostávali zamestnanci v stavebníctve, predaji a oprave áut, ale aj gastronómii, obchode či doprave.
„Približne 60 percent ľudí zarába menej, než je priemerná mzda,“ hovorí Tatiana Sýkorová z personálno-poradenskej spoločnosti McRoy.
Aj preto podľa nej tento prieskum reálne odráža aktuálnu situáciu na trhu práce.
Šesť ľudí zo sto oslovených tvrdí, že by nastúpili do práce, aj keby im ponúkli menšiu ako minimálnu mzdu. Tá je tento rok 337,7 eura.
Uchádzači by si mali uvedomiť, že plošne platy nerastú, upozorňuje Marcela Glevická z Profesie: „Ak si hľadali miesto pred piatimi rokmi a teraz, nebolo veľa dôvodov, ktoré by mali vplyv na rast platov.“
S vyššou mzdou podľa nej môžu rátať tí, ktorým pribudli schopnosti, kompetencie či množstvo práce.
Kliknite na obrázok, zväčšite ho
Dávky znižujú motiváciu
Nezamestnaný sa rozhoduje, či vezme prácu aj podľa sociálnych dávok, pripomína riaditeľ spoločnosti Adecco Tomas Jurík.
„Čím sú dávky vyššie, tým je ochota nezamestnaných aktívne si hľadať či prijať ponúkané zamestnanie nižšia. Preto máme niekedy aj v hladových dolinách problém obsadiť niektoré pozície,“ hovorí.
Firmy často ľuďom ponúkajú mzdu, ktorá len o málo prevyšuje minimálny plat. Ak si navyše nezamestnaný nájde prácu, môžu sa mu zvýšiť niektoré náklady, vraví Bruna Beata Jakub z Adecco.
Musí cestovať do práce, zaobstarať si vhodné oblečenie alebo napríklad zaplatiť škôlku, či jasle pre deti.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sú nastavené veľmi prísne, tvrdí ministerstvo práce. Žiadne zmeny v ich poskytovaní neplánuje.
„Obdobie poskytovania tejto dávky je oproti iným európskym krajinám veľmi krátke,“ dodáva Michal Stuška z ministerstva.
Dávku v nezamestnanosti dostávajú ľudia bez práce šesť mesiacov, ak boli v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie poistení v nezamestnanosti aspoň dva roky.
Dosahuje výšku polovice ich prechádzajúceho platu, ale len do dvojnásobku priemernej mzdy.
Ministerstvo práce pripomína, že zamestnaní ľudia si zvyšujú kvalifikáciu a majú plné poistenie. Ľudia evidovaní na úrade práce sú poistení len zdravotne.
Ak sa zamestnajú, môžu si požiadať o rôzne kompenzácie, napríklad pri dochádzaní do práce.
Motiváciu má byť podľa nich adekvátny plat, preto sú zástancovia rastu minimálnej mzdy.
Tri druhy platov
Rozdielnu predstavu o plate pritom nemajú len ľudia rovnakého vzdelania či veku, ale aj tí, ktorí sa zaujímajú o rovnakú pozíciu. Určujú ju najmä individuálne náklady, ako sú splátky či financovanie výchovy detí.
Pri vyjednávaní o plate, existujú podľa Glevickej tri hranice. Minimálny je ten, za ktorý sa človeku oplatí robiť, aby pokryl náklady na život, účty či cestu do práce.
Optimálny plat hovorí o jeho predstave zárobku, aby bol spokojný. Otvárací plat je ten, ktorý si vypýta pri pohovore a je o niečo nižší ako optimálny.
Miera nezamestnanosti v januári
Študenti by radi zarábali toľko čo podnikatelia
Mnohí mladí ľudia chcú zarábať viac ako starší. Často im pritom chýbajú skúsenosti aj prax.
BRATISLAVA. Takmer pätina podnikateľov alebo živnostníkov hovorí, že by za menej ako tisíc eur mesačne v hrubom pracovať nešli.
Doťahujú sa však na nich študenti, z nich by podľa prieskumu agentúry Focus a spoločnosti Profesia za menej ako tisíc eur nešlo robiť takmer 19 percent opýtaných.
„Rovnaký podiel ľudí s platovými nárokmi nad tisíc eur, ako je medzi podnikateľmi a živnostníkmi, je v skupine študentov,“ povedala riaditeľka Profesie Ivana Molnárová.
Chcú aspoň 600 eur
Študenti najčastejšie očakávajú, že zarobia mesačne 600 až 699 eur. Ich očakávania sú zrejme prehnané.
Najmä v čase, keď je nezamestnanosť mladých na Slovensku jedna z najvyšších v Únii. V januári bolo podľa Ústredia práce bez práce u nás vyše 120-tisíc ľudí do 29 rokov.
Firmy pripomínajú, že výška mzdy nezávisí len od charakteru pozície, vzdelania, jazykových znalostí, regiónu či možností firmy, ale aj od skúseností. Tie mladým ľuďom zväčša chýbajú.
Pýtajú viac ako starší
„Mladí ľudia do 29 rokov si na väčšine sledovaných pozícií predstavujú, že budú zarábať viac, ako je skutočný plat na danej pozícii, dokonca viac ako sú očakávané platy ľudí, ktorí majú viac ako 29 rokov,“ hovorí Marcela Glevická z Profesie.
Odôvodňuje to tým, že ešte nemajú pracovnú skúsenosť a zle odhadujú platy.
Mladí uchádzači o prácu nemajú ešte rodiny a hypotéky, preto by bolo logické, že by si pýtali nižšie platy ako starší uchádzači o prácu.
„No môže to byť aj naopak: mnohí si povedia, že nemusia živiť rodinu, tak za nízky plat radšej robiť nepôjdu,“ hovorí Glevická.
Nízke mzdy kryjú aj benefitmi
Firmy kompenzujú nižšie mzdy pohyblivým pracovným časom či dovolenkou navyše.
BRATISLAVA. Nízke platy sa niekedy snažia firmy ľuďom vynahradiť nefinančnými benefitmi.
Vlani ich ponúkala podľa Profesie asi tretina firiem. Najčastejšie zamestnancom umožnili flexibilný pracovný čas, či im poskytovali nápoje na pracovisku zadarmo.
„Momentálne je veľmi obľúbená dovolenka navyše, príspevok na vzdelávanie, dôchodkové sporenie a poukážky na šport či kultúru,“ hovorí Ivana Kubašková zo spoločnosti Grafton.
ČSOB ponúka zvýhodnené produkty, zamestnanci O2 môžu využívať služobné mobilné telefóne aj na súkromné účely, IBM dáva sto percent príjmu aj v čase práceneschopnosti.
