BRATISLAVA. Eurofondy, ktoré obciam pomohli vybudovať kanalizácie, vodovody či skládky odpadov, ich teraz môžu vyjsť draho.
Stavby už stoja, no ministerstvo životného prostredia, ktoré vedie Peter Žiga, im odmieta preplatiť časť peňazí. Niektoré samosprávy majú vrátiť aj to, čo už dostali.
„Od nás chcú až štvrtinu investície, čo je 1,6 milióna eur,“ hovorí starosta Jesenského Gabriel Mihály. Rozpočet obce je 550-tisíc eur. „Pre nás je to likvidačné.“
Peniaze ministerstvo zatiaľ požaduje od devätnástich samospráv a pätnástich firiem, kde pri kontrolách verejného obstarávania našlo pochybenia.
Kontroly ešte v roku 2011 nariadila Európska komisia, ktorej sa nepozdávalo nakladanie s európskymi peniazmi v operačnom programe Životné prostredie.
Na jeho zlepšenie Únia v rokoch 2007 až 2013 ponúkla 1,8 miliardy eur, dosiaľ sa nám však aj pre nepriehľadné nakladanie s peniazmi podarilo vyčerpať iba 34 percent.
Vyplácanie eurofondov v tejto oblasti nám Únia dokonca úplne zastavila.
Kto zaplatí za pochybenia?
Fondy
Závery kontrol
- z programu Životné prostredie čerpalo eurofondy do začiatku kontrol 2028 obcí, úradov a firiem,
- ministerstvo v roku 2011 skontrolovalo 84 projektov, našlo 7,3 percenta neúčelne vynaložených peňazí,
- štát tak prišiel o 47 miliónov,
- naspäť doteraz vymohol 5,6 milióna eur.
Ministerstvo preto vybralo z vyše dvetisíc podporených 84 väčších projektov a začalo ich spätne preverovať.
„Zistili sme pochybenia pri 36 zákazkách v hodnote 27,8 milióna eur,“ povedal hovorca ministerstva Peter Stano.
Najčastejšie išlo o diskriminačné podmienky pri obstarávaní, ktoré zvýhodňovali konkrétne firmy či výrobky. K väčšine pochybení došlo za prvej vlády Roberta Fica.
Z tejto vzorky potom ministerstvo vypočítalo chybovosť v celom operačnom programe na úrovni 7,3 percenta. Priznalo tak pochybenia až za 47,4 milióna eur, ktoré nám Brusel nepreplatí.
Peniaze sa však už minuli a chýbajú v štátnom rozpočte. Ministerstvo preto hľadá možnosti, ako dostať späť aspoň časť peňazí od samospráv, úradov a firiem, kde pochybenia zistili.
„Ak došlo k vyplateniu zdrojov na zákazkách, pri ktorých sa zistili pochybenia pri verejnom obstarávaní, prijímateľ je povinný prostriedky vrátiť,“ povedal Stano.
Späť zatiaľ získali 5,6 milióna eur, väčšina subjektov však výsledky kontroly napadla na Úrade pre verejné obstarávanie.
Chyby najskôr nevideli
„Súhlasíme, aby sa robili prísne kontroly, ale pred podpisom zmluvy. Nie že ministerstvo všetko schváli a po skončení projektu nám chce zrazu siahať na peniaze,“ hovorí starosta Mihály.
Koľko z vyše 47 miliónov eur sa ministerstvu napokon podarí do rozpočtu vrátiť, závisí od ÚVO. Od novembra dostal už 22 sťažností, v ktorých ide o trinásť miliónov eur.
Rozhodol dosiaľ v jedinom prípade. Išlo o projekt mesta Nová Baňa, ktoré za 600-tisíc eur kupovalo auto na čistenie ciest.
Ministerstvu sa nepáčilo, že mesto víťazovi súťaže predlžovalo zmluvu na dodanie vozidla, čím výrobcu zvýhodnilo.
Päťročná neistota
Tento prípad však ministerstvu veľké nádeje na vrátenie peňazí nedáva. „Nezistili sme porušenie zákona o verejnom obstarávaní,“ povedal hovorca ÚVO Ján Mažgút.
„Úrad potvrdil to, čo sme my tvrdili od samého začiatku, že iba na základe určenia potenciálneho porušenia princípov verejného obstarávania nemôžeme nič platiť,“ povedal primátor mesta Ján Havran.
Ministerstvo zároveň kritizuje, že pre neodôvodnené podozrenie im už vyše roka zadržiava poslednú časť príspevku.
Ďalšou možnosťou, ako by mohlo ministerstvo dieru v rozpočte zaplátať, je kontrola a zosobnenie chýb pri všetkých dvetisíc projektoch. Ministerstvo tvrdí, že na plošnú kontrolu zatiaľ nemá metodiku.
„Takúto kontrolu však môžeme vykonať až do piatich rokov od ukončenia projektov,“ hovorí Stano.

Beata
Balogová
