Ekológiu Nízkych Tatier vraj olympiáda neohrozí. Bývalý šéf národného parku o tom pochybuje.
BRATISLAVA. „Počkajte si na rozhodnutie vlády, ktoré bude o konkrétnych financiách, a to je do 31. októbra,“ odpovedal v stredu minister školstva a športu Dušan Čaplovič (Smer) na otázku, koľko by nás mal stáť náš podiel na zimnej olympiáde v roku 2022, ktorú chce vláda Roberta Fica zorganizovať spolu s poľským Krakovom.
Ministerstvo predpokladá, že presný odhad zverejní v septembri, aby bol v októbri vo vláde. Vtedy už bude potrebné Medzinárodnému olympijskému výboru (MOV) odovzdať oficiálnu prihlášku.
V materiáli, ktorý prešiel vládou, sa celkové odhadované náklady Poľska a Slovenska odhadujú na dve miliardy eur, zhruba 40 percent z toho by zaplatil medzinárodný olympijský výbor.
Zhruba 20 až 30 percent
Šéf nášho olympijského výboru František Chmelár odhaduje náklady na olympiádu na 20 percent celkového rozpočtu, ak Slovensko usporiada len súťaže v zjazdovom a akrobatickom lyžovaní. S hokejom by to bolo viac, asi tretina celkového rozpočtu ZOH.
Znamenalo by to sumu medzi štvrť a pol miliardou eur. Ministerstvo školstva na otázku, kde chce peniaze vziať, neodpovedalo.
Olympiáda
Prihláška
Kandidáti musia podať prihlášky do 14. novembra 2013.
Kandidátsky poplatok je 150-tisíc dolárov. Ten sa rozhodli zaplatiť Poliaci.
Usporiadanie hier 2022 zvažuje aj nórske Oslo, španielska Barcelona, nemecký Mníchov a francúzske Nice.
Švajčiari (Davos a St. Moritz) pred týždňom v referende kandidatúru odmietli.
Oficiálnu prihlášku zatiaľ nik nepodal.
MOV vyberie usporiadateľa v auguste 2015 v Kuala Lumpure.
Organizácia zimných olympiád však stojí napokon výrazne viac, ako sú prvé odhady a Poliakmi projektované dve miliardy sa týkajú len samotnej organizácie.
Hry v kanadskom Vancouvri v roku 2010 stáli viac ako šesť miliárd dolárov, z ktorých miliardu dali na bezpečnostné opatrenia a dve na dobudovanie infraštruktúry.
Vancouver pritom patril medzi mestá s veľmi dobrou infraštruktúrou aj bez olympiády. Náklady na zimné hry v Soči 2014 sa šplhajú až k 50 miliardám dolárov.
Zjazdovka a štadióny
Vo vládnom materiáli sa píše, že v prípade úspešnej kandidatúry treba „v Jasnej dobudovať mužskú zjazdovú trať, pre disciplíny zjazd a superobrovský slalom mužov, z dôvodu nutnosti existencie dvoch zjazdových tratí“.
Pokiaľ by sme mali aj hokejový turnaj, nestačila by rekonštrukcia štadiónov v Poprade a Liptovskom Mikuláši, ale výstavba nových s kapacitou „najviac do desaťtisíc divákov“.
Olympijské pravidlá však v prípade turnaja mužov vyžadujú štadión nad desaťtisíc. Tie naše by podľa úvah mohli mať „dočasný charakter s nižšou kapacitou, podľa potreby rozšírenia“.
Stavať by sa mala aj olympijská dedina pre 1700 až 1800 ľudí, zrejme v Liptovskom Mikuláši v priestoroch vojenskej akadémie.
Čaplovič vraví, že máme na olympiádu „z veľkej časti pripravené terény“ v Jasnej i na Štrbskom Plese. Vládny materiál priznáva, že problémom je doprava Liptovský Mikuláš - Jasná a najmä parkovanie v areáli.
Zjazdové disciplíny v lyžovaní predstavujú v prípade ZOH 298 športovcov, 300 až 400 členov realizačných tímov a približne 600 rozhodcov a technického personálu.
Igor Rataj z J&T, ktoré lyžiarske stredisko v Jasnej vlastní, tvrdí, že sú na hry takmer pripravení už teraz. „Na zjazdové lyžovanie štát ani nikto iný nemusí dať ani korunu.“
V Jasnej budú na budúci rok majstrovstvá sveta juniorov, a keď spĺňajú nároky, budú aj na olympiádu,“ tvrdí Rataj.
Pripúšťa, že potrebné bude investovať do dobudovania infraštruktúry, čo však odhadol na jeden či dva milióny eur.
Bývalý šéf Národného parku Nízke Tatry Marián Jasík sa olympiády obáva. Vraví, že si dokáže predstaviť aj minimálny variant, ktorý by čo najmenej zasiahol prírodu, ale neverí, že takéto riešenia na Slovensku prejdú.
