BRATISLAVA. V centre Bratislavy stojí netypický katolícky kostol bez veže. Nad vstupnou bránou do Kostola Najsvätejšieho spasiteľa sa už niekoľko storočí týči hrdý znak rehole jezuitov – IHS.
Príbeh tejto stavby hovorí veľa aj o cirkevných dejinách na našom území.
V prvej polovici 17. storočia si ho postavili ako modlitebňu nemeckí evanjelici v Prešporku, už po štyroch desaťročiach im ho cisár odňal a pridelil do správy rádu jezuitov, ktorému patrí dodnes.
Spoločnosť Ježišovu, ako sa rehoľa nazýva, založil v roku 1534 baskický šľachtic Ignác z Loyoly v Paríži ako reakciu na rozmáhajúcu sa protestantskú reformáciu.
Kým sa niekto plne začlení do Spoločnosti Ježišovej, trvá to trinásť až dvadsať rokov.
Peter Girašek, zástupca provinciála jezuitov
Jezuitské školy
Na konci 16. storočia sa na území dnešného Slovenska prikláňala väčšina veriacich k evanjelikom. Zvrátiť to pomáhal práve rád jezuitov, ktorý zakladal misie a školy po celej krajine.
Vzdelanie hrá v tejto reholi významnú úlohu dodnes. Jezuitov je dnes síce na Slovensku len 97, na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave však vyučujú teológiu či filozofiu rehoľníkov aj laikov práve oni.
Neveľký počet jezuitov, ktorých je na svete len 18-tisíc, súvisí podľa zástupcu slovenského provinciála Petra Girašeka aj s náročným spôsobom života.
Dostať sa medzi nich nie je jednoduché. „Na rozdiel od iných reholí je u nás formácia pomerne zdĺhavý proces a kým sa niekto plne začlení do Spoločnosti Ježišovej, trvá to 13 až 20 rokov,“ vysvetľuje.
Príprava zahŕňa štúdium filozofie, teológie či iných odborov – vrátane vedeckých. Kým člena definitívne príjmú, musí absolvovať aj viacročnú prax.
Náhodný návštevník, ktorý vojde na bohoslužbu do Kostola Najsvätejšieho spasiteľa, však zrejme nespozná, že ju vedie jezuita.
„Sme katolícka rehoľa, ktorá skladá sľub poslušnosti Svätému Otcovi, takže bohoslužby sa ničím nelíšia a liturgia je rovnaká,“ vysvetľuje Girašek. Bohoslužby okrem Bratislavy slúžia aj v Košiciach, Prešove, Trnave, Piešťanoch a Ružomberku.
Na okraji
Špecifické postavenie rehole v rámci katolíckej cirkvi vidno skôr na ich pastoračnej práci.
„Snažíme sa pôsobiť aj na geografických či kultúrnych okrajoch, kde sa možno iní nedostanú,“ hovorí jezuitský kňaz.
Slovenskí jezuiti pomáhajú aj biednym v Indii či deťom s HIV v Afrike, doma prevádzkujú ateliér kresťanského umenia v Košiciach alebo Centrum spirituality Východ – Západ, ktoré vedie dialóg s pravoslávnou cirkvou.
Z radov jezuitov pochádza niekoľko vplyvných cirkevných hodnostárov aj u nás.
Z rehole vzišiel kardinál Ján Chryzostom Korec aj prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Ján Babjak, ktorý k jezuitom tajne vstúpil v roku 1987. Dnes je hlavou gréckokatolíckej cirkvi u nás.
Voľba pápeža ukázala, že kardináli si želajú nielen zotrvať v smerovaní určenom dvoma predchádzajúcimi pápežmi, ale ho ešte posilniť
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Beata
Balogová
