BRATISLAVA. Keď v marci 2009 Richard Sulík zakladal SaS, nepoznal ho takmer nik, hoci bol autorom rovnej dane.
Nová strana začala na dva a pol percente, vo voľbách 2010 však získala vyše dvanásť percent. Zrazu bol šéfom parlamentu a SaS mala štyri miesta vo vláde Ivety Radičovej.
Potom, ako poslanci SaS spôsobili pád vlády, po kauze Sasanka a Galkových odčúvaniach, Sulíkova strana prišla o polovicu voličov a s 5,9 percenta sa do parlamentu dostala ako najslabšia strana.
Ťažké časy
Fakty
Míľniky SaS
strana vznikla v marci 2009,
vo voľbách 2010 získala 12,1 a v roku 2012 5,9 percenta hlasov,
má 280 členov, všetci môžu prísť na kongres ako delegáti,
poslanci SaS v roku 2011 nehlasovali za dôveru vláde,
za predsedu kandidujú Richard Sulík a Jozef Kollár.
Sulík je dnes jedným z mála zakladateľov významnejších strán na Slovensku, ktorí musia obhajovať kreslo v priamom súboji a ak by prehral, bol by po Bélovi Bugárovi len druhý, čo ho stratí.
SaS čakajú ťažké časy, či už vyhrá Sulík, ale aj keď uspeje jeho protikandidát Jozef Kollár. Ani jeden z nich nie je populárny a rovnaké to je aj s politikmi z druhého sledu v strane, ktorí stoja za nimi.
V poslednom rebríčku dôveryhodnosti agentúry Polis skončil Sulík na 15. mieste s výsledkom 2,9 percenta.
Predbehli ho všetci predsedovia parlamentných strán vrátane Daniela Lipšica, aj Radoslav Procházka.
Všetci ostatní členovia SaS skončili v kategórii „iní“, teda pod Alojzom Hlinom s 1,5 percentom.
Z rovnakého prieskumu Sulík vychádza ako štvrtý najmenej dôveryhodný politik. Aj v tejto kategórii je zvyšok SaS medzi „inými“.
Ak vyhrá Sulík
Hoci je Sulík všeobecne nepopulárny, medzi voličmi SaS o pozíciu lídra neprišiel.
Posledné voľby naopak ukázali, že za SaS po páde vlády hlasovali napriek Sulíkovej osobnej afére Sasanka najmä jeho skalní priaznivci.
Kým v roku 2010 dostal 39 percent z preferenčných hlasov pre stranu, minulý rok to bolo 56 percent hlasov.
Kollár, ktorý bol v roku 2010 neznámym bankárom s dvoma percentami preferenčných hlasov, dostal vlani 14,6 percenta krúžkov.
Ak Sulík vyhrá, jeho strana sa nerozpadne a on pristúpi na zmeny vo vnútornom fungovaní SaS. Tá bude zrejme ďalej izolovaná od časti opozície, a to aj pre Sulíkovu osobu.
Získať stratených voličov bude o to ťažšie, že až tretina z nich odišla k Smeru z voličov SaS z čias Radičovej vlády pôvodne odišla od Smeru.
Ak vyhrá Kollár
Ak vyhrá Kollár a jeho spojenci Juraj Miškov, Daniel Krajcer a Martin Chren, SaS sa posunie bližšie k Ľudovej platforme.
Nie je však jasné, či okrem priaznivcov liberálnej ekonomiky osloví aj Sulíkových skalných a ľudí, ktorých lákali liberálne témy – registrované partnerstvá, dekriminalizácia marihuany a väčší odstup štátu od náboženstva.
Súboj sa očakáva vyrovnaný – pre stranu, ktorá má najmä silnú bratislavskú základňu, bude teraz dôležité, aby sa do Prešova na kongres po kalamite vôbec dostali.
SaS sa doteraz nechcela stať skutočnou stranou, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
