BRATISLAVA. Z bývalého predsedu Ústavu pamäti národa Ivana Petranského sa stal odborár.
Spolu s historikom a bývalým komunistom Jánom Bobákom založili v ÚPN odborovú organizáciu Svornosť a spolupráca.
Stalo sa to týždeň po tom ako parlament zvolil za nového predsedu Správnej rady ústavu Ondreja Krajňáka.
Podľa Zákonníka práce nie je možné zakladateľov alebo členov odborov prepustiť bez súhlasu zakladateľov.
Práve Petranského a aj Bobákovo pôsobenie v ÚPN chcel nový predseda ústavu Krajňák prehodnotiť.
Po zvolení na otázky, či zostanú v ústave ďalej pracovať, povedal, že potrebuje 100 dní na rozmyslenie. Od zvolenia uplynul zatiaľ len mesiac.
Nový šéf vraj chce, aby zostal
Petranský aj Bobák patria ku skupine historikov, ktorá oslavuje slovenský štát. Bobák za komunizmu pracoval ako vedecký pracovník v Ústave marxizmu a leninizmu.
Viacerí bývali predstavitelia ÚPN aj Nadácia Jána Langoša označili za hanbu, že ústav, ktorý má nestranne hodnotiť obdobie fašizmu aj komunizmu, zamestnal takého človeka.
„Predseda Správnej rady Ondrej Krajňák sa opakovane pozitívne verejne vyjadril o mojom doterajšom pôsobení v ÚPN a zároveň vyjadril záujem, aby som v ÚPN naďalej pracoval. Vzhľadom na moju kvalifikáciu, skúsenosti a dosiahnuté vedecké výsledky to považujem za úplne prirodzené. Vašej otázke preto vôbec nerozumiem,“ povedal Petranský na to, či nebolo motívom založenia odborov poistenie sa pred prepustením.
Odpoveď na otázku prečo odbory založil, je podľa neho v Zákonníku práce.
ÚPN má 63 zamestnancov a Petranského odbory sú už tretie, ktoré v ústave pôsobia.
Nezávislé kresťanské odbory vznikli 29. decembra 2011, organizácia Dialóg 4. januára 2013.
Krajňák odpovie po sto dňoch
Kto je za ktorými odbormi je podľa hovorcu ÚPN tajné, odvolal sa na zákon o ochrane osobných údajov.
„Zamestnávateľovi neprináleží komentovať alebo hodnotiť dôvody vzniku odborových organizácií,“ napísal v stanovisku Krajňák. Dôvody vzniku majú podľa neho vysvetliť samotní odborári.
Ako štatutár tiež podľa svojich slov nemá možnosť ovplyvniť počet odborových organizácií.
„Zakladať odborové organizácie je právom zamestnancov, ktoré im vyplýva zo zákona,“ dodal Krajňák. Na to, čo urobí s Petranským alebo Bobákom odpovie až po sto dňoch.
Krajňáka za šéfa ÚPN navrhol Smer.
„Prekvapuje ma to. Rešpektujem právo združovania sa, ale zdá sa mi to naozaj čudné, aby v jednej inštitúcii pôsobili tri odborové organizácie. Bude sa s tým musieť vyrovnať nový predseda ÚPN,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu Jana Laššáková.
Krajňák je tretím šéfom ÚPN. Ústav založil Ján Langoš. Po tragickej nehode ho za vlády Roberta Fica s SNS a HZDS vystriedal Ivan Petranský. Ten bol nominantom SNS.
Dubovského späť stále neprijali
Predseda ÚPN hovorí, že sto dní od zvolenia ešte neprešlo.
BRATISLAVA. Pred svojím zvolením sľúbil Ondrej Krajňák bývalému zamestnancovi ÚPN Patrikovi Dubovskému, že ho prijme naspäť do ústavu.
Dubovský, ktorého z ústavu prepustil Ivan Petranský, to povedal pred hlasovaním o Krajňákovi, ktorého zvolili aj opoziční poslanci. Doteraz Dubovského naspäť nevzali.
„Hovorili sme spolu dvakrát s tým, že najskôr áno, potom, že sú veľké tlaky a robia sa intrigy, aby ma naspäť neprijal,“ popisuje situáciu Dubovský.
Oficiálny dôvod je podľa neho nedostatok peňazí na platy. Dubovský sa pre svoje prepustenie s ústavom aj súdi.
„Áno, hovoril som aj s niektorými bývalými zamestnancami ÚPN, ktorí sa vážne zaujímajú o prehodnotenie svojich výpovedí. Personálne otázky sú v riešení,“ povedal Krajňák.
Krajňák hovorí, že od nástupu do funkcie hovoril s viacerými zamestnancami ÚPN a predstavil im svoju víziu.
Stretol sa aj s riaditeľom pražského Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Na dôležité rozhodnutia však podľa jeho slov potrebuje viac času.
