Predseda ÚPN Ondrej Krajňák hovorí, že bývalého predsedu nielen chválil, ale aj kritizoval. To, že je z Petranského teraz odborár, bude riešiť.
BRATISLAVA. Situáciou v Ústave pamäti národa, ktorý má len 63 zamestnancov, no vzniká tam jedna odborová organizácia za druhou, sa ďalej zaoberá nový predseda Ondrej Krajňák.
Okrem troch odborových združení, o ktorých SME informovalo v pondelok, tam existuje aj zamestnanecká rada.
Zakladajúcich členov všetkých štyroch organizácií do veľkej miery chráni Zákonník práce pred prepustením.
Medzi zakladateľmi je bývalý predseda ústavu Ivan Petranský, bývalý komunista Ján Bobák alebo hovorca Ivan Pálffy.
„Je to rébus, ktorý trápi aj iných zamestnávateľov. O to skôr, že ÚPN je inštitúcia, ktorá má byť svedomím celého národa,“ myslí si predseda ústavu Ondrej Krajňák.
Kritický je aj Machyna
Odbory v ÚPN
Koho chránia
Zamestnanecká rada vznikla pred ôsmimi rokmi, má štyroch členov.
Nezávislé kresťanské odbory vznikli v decembri 2011,
odbory Dialóg vznikli v januári,
odbory bývalého predsedu vznikli vo februári.
Petranského postup považuje za neštandardný aj odborársky líder, predseda OZ Kovo Emil Machyna.
Petranský využil, že parlament nezvolil nového šéfa ÚPN načas a v medziobdobí, keď ústav viedol člen správnej rady August Lang, sa nechal zamestnať na neurčito a zakrátko založil odborovú organizáciu Svornosť a spolupráca.
Machynovi sa to nezdá o to viac, že Petranský bol voleným funkcionárom na konkrétne obdobie. Po ňom mal podľa neho odísť.
Machyna pripomína, že ani miesto zakladateľa odborov nie je nedotknuteľné.
Ak zamestnávateľ spraví organizačnú zmenu a zruší jeho miesto, tak to s ním musí prerokovať, ale výpoveď platí aj napriek nesúhlasu.
Odborár sa môže obrátiť na súd, tam však musí preukázať, že ho prepustili preto, že bol odborárom, a nie preto, že jeho miesto bolo zrušené.
„Zamestnávatelia väčšinou vyhrávajú,“ hovorí Machyna.
Bývalý minister práce Jozef Mihál z SaS spomína, že keď vyjednával o Zákonníku práce, chcel vyššiu ochranu odborových predákov odstrániť, ale napokon ustúpil v prospech zrušenia iných úľav, ktoré odborári mali.
Krajňák mieni odbory aj zákon rešpektovať, ale upozorňuje, že ústav musí plniť úlohy, ktoré mu dáva zákon.
„Ak sú v ústave tri odborové organizácie a štvrtá zamestnanecká rada, potom to znamená, že každý štvrtý zamestnanec je odbormi chránený, a to aj vtedy, ak by som nebol s jeho výkonom spokojný. V kolektíve, kde každý chráni iba svoje záujmy, by sa nedalo pracovať,“ hovorí.
Priznal, že zatiaľ nevie, čo s nimi. „Zdôraznil som morálny rozmer nášho pôsobenia. Dobro jednotlivca musí ustúpiť pred spoločným dobrom ÚPN,“ hovorí o zvýšenej ochrane odborárskych lídrov pred prepustením.
Rôzne interpretácie
V piatok sa stretol s podpredsedníčkou parlamentu Janou Laššákovou zo Smeru aj s odbormi. Dotkol sa aj toho, že ústav zamestnal bývalého komunistu Bobáka.
Petranský odmieta, že odbory založil, aby ho neprepustili. Skutočný motív je podľa neho v Zákonníku práce. Povedal tiež, že Krajňák mu vyjadril podporu a chcel, aby v ústave zostal pracovať.
„Napriek tomu, že som viackrát môjmu predchodcovi poďakoval za jeho činnosť, to ešte neznamená, že som bol spokojný s jeho postupmi. Otvorene som kritizoval prepúšťanie zamestnancov v januári 2012, prípadne postupy, ktoré súviseli s konkrétnou činnosťou referátu Oral history,“ povedal Krajňák.
Petranský si pripravil poistku proti prepusteniu. Pritom vôbec nie je isté, či ju naozaj potrebuje, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
