V roku 1992 po víťazstve HZDS sa stal šéfom parlamentu Ivan Gašparovič a kreslá podpredsedov obsadili HZDS, SDĽ a SNS. Funkcie predsedov výborov obsadila aj opozícia z KDH a MKDH. Opozícia však nemala pomerné, ale o čosi slabšie zastúpenie v orgánoch parlamentu.
V roku 1994 víťazná zostava HZDS, SNS a ZRS zvolila úplne odlišný prístup. Obsadila všetky funkcie a ešte nepohodlných členov opozície vytlačila, ako hovorili niektorí politici do tzv. trestnej roty – do výboru pre životné prostredie. Nastalo obdobie, keď vôbec nebolo možné hovoriť o kontrolnej funkcii opozície.
V roku 1998 vládla koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP. Predseda HZDS Vladimír Mečiar neprijal ponuku, že opozícia z 18 výborov obsadí predsednícke posty v šiestich a dostane jedno kreslo podpredsedu parlamentu. HZDS si nárokovalo funkciu šéfa poslaneckej snemovne a tvrdilo, že ponuka koalície nemá nič spoločné s pomerným princípom rozdelenia funkcií. (sp)