Bratislava 18. júna (TASR) - Zákonodarný zbor očakáva v priebehu tohto týždňa schvaľovanie rozhodujúcich dokumentov, ktoré výrazne rezonujú na vnútropolitickej scéne. Ide predovšetkým o návrh na vyslovenie súhlasu s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov. Charta je rámcovou medzinárodnou zmluvou, ktorú prijala Rada Európy (RE) 5. novembra 1992 v Štrasburgu. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan ju v mene SR podpísal 20. januára tohto roku v sídle RE. Doteraz ju podpísalo 27 členských štátov RE, z toho 14 ju už ratifikovalo.
Nemenej závažnými bodmi programu zasadania poslancov, posledného pred parlamentnými prázdninami, bude schvaľovanie zákonov o štátnej a verejnej službe a nového Zákonníka práce. Tieto body prídu na rad v stredu 20. júna. Novým zákonom bude aj právna norma o Hasičskom a záchrannom zbore a zákon o ochrane pred požiarmi.
Po týždňovej prestávke bude záver schôdze od začiatku júla patriť reforme verejnej správy a schvaľovaciemu procesu príslušných zákonov. Zatiaľ prešli do druhého čítania iba návrhy zákonov o samospráve vyšších územných celkov a o voľbách do ich orgánov. Poslanci svojím uznesením zaviazali vládny kabinet, aby im boli v termíne do 20. júna predložené zvyšné právne normy, ide predovšetkým o kompetenčný zákon a zákon o financovaní vyšších územných celkov. Svojím postojom vyjadrili zákonodarcovia názor, že sú ochotní rokovať o reforme verejnej správy iba v prípade, že budú mať k dispozícii všetky súvisiace právne normy.
Splnenie základného termínu spochybnil vo svojom vystúpení na pôde parlamentu už 14. júna podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pál Csáky. Podľa jeho slov viaceré rezorty nepredložili návrhy na vypracovanie kompetenčného zákona, čo mali urobiť do konca mája. Rezort vnútra mal lehotu do 22. júna. Csáky poznamenal, že ani návrh zákona o rozpočtových pravidlách sa nedostane okamžite na rokovanie vlády, pretože musí prejsť prerokovaním v tripartite, ktorej najbližšie zasadnutie sa plánuje na 29. júna.
Proces schvaľovania spochybňuje Združenie miest a obcí Slovenska, pretože napríklad návrh novely zákona o majetku obcí neobsahuje presun majetku v oblasti zdravotníckych zariadení na obce. Nerieši ani problém prevádzkových a kapitálových dlhov odovzdávaného majetku, čo je podmienka samosprávy na prevzatie kompetencií. Podobný prístup v oblasti vecného bremena zakotvuje aj návrh zákona o majetku vyšších územných celkov. Nedôvera voči územnej samospráve sa podľa predsedu ZMOS Michala Sýkoru premieta aj do návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý nepredpokladá zásadnú zmenu decentralizácie financií.
