Vodohospodári sa tešia, že vláda zastavila výstavbu hrádzok. Odborníci s nimi vraj nesúhlasili.
KOŠICE. V roku 2010 spôsobili mimoriadne ničivé povodne na Slovensku škody za vyše 750 miliónov eur.
Znížiť ich riziká, minimalizovať prívalovými dažďami spôsobenú eróziu pôdy a nedostatok vlahy v obdobiach sucha bolo cieľom programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, do ktorého sa pustila vláda Ivety Radičovej.
„Budeme investovať do prevencie. Určite nepôjdeme cestou zvyšovania hrádzí a betónovania korýt,“ povedala expremiérka na prvom stretnutí so starostami poškodených obcí v auguste 2010.
Ponuku bývalej vlády využilo od októbra 2010 do marca 2012 takmer päťsto miest a obcí.
Približne 7700 dlhodobo nezamestnaných vytvorilo okolo stotisíc vodozádržných prvkov.
Starostovia Smeru chcú hrádzky >>
Smer projekt zastavil
Vláda Roberta Fica program zastavila. Podľa ministerstva životného prostredia sú vybudované hrádze väčšinou čierne stavby.
„V mnohých prípadoch totiž neexistujú stavebné povolenia a povolenia špecializovaných úradov,“ povedal hovorca Maroš Stano. Pri výstavbe hrádzok údajne chýbali odborné argumenty a často aj základná projektová dokumentácia.
Fakty
Hrádzky a obce
zapojilo sa 488 obcí,
investovalo sa 42 miliónov eur, z toho 18 miliónov z Európskeho sociálneho fondu a 24 miliónov z rozpočtu,
vybudovalo sa viac ako 100-tisíc vodozdržných objektov, ako hrádzky, zasakávacie pásy,
jednorazovo by mali zadržať až 10 miliónov kubíkov vody,
pri budovaní našlo na pol roka prácu 7700 ľudí, ďalších zhruba tritisíc pracovalo ako subdodávatelia.
Do projektu išlo 42 miliónov eur, z toho 18 miliónov získal štát z európskeho sociálneho fondu.
„Projekt s pochybným výsledkom a podozrením z predraženia pohltil peniaze na úkor komplexnej a reálnej protipovodňovej ochrany, napríklad úpravu korýt riek a údržbu hrádzí,“ tvrdí ministerstvo životného prostredia.
Obvodné úrady životného prostredia v súčasnosti preverujú stav a charakter jednotlivých stavieb. Obce by ich mali legalizovať v dodatočnom správnom konaní.
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ako správca tokov víta rozhodnutie vlády projekt zastaviť. Považuje ho za neúčinný, neefektívny a v mnohých prípadoch aj nebezpečný.
„Program revitalizácie krajiny bol navrhnutý bez účasti odborníkov, ignoroval zásadné pripomienky vedeckých, výskumných, pedagogických a prevádzkových inštitúcií,“ hovorí technicko-hospodársky riaditeľ SVP Pavel Virág.
Podľa vodohospodárov viaceré stavby boli vybudované bez minimálnych požiadaviek na odborné a technické zabezpečenie, majú nízku životnosť a obce nemajú podmienky na ich údržbu, lebo chýbajú peniaze.
Podľa Virága je povinnosťou podniku sledovať aktivity v povodiach a dávať podnety úradom, ak zistia porušovanie zákona. Týka sa to aj nahlasovania čiernych stavieb.
„Absolútne nejde o akési šikanovanie, ide len o dosiahnutie stavu, ktorý zabezpečí súlad s legislatívnymi predpismi záväznými pre každého stavebníka.“
Vodohospodársky podnik má v tomto roku investovať do protipovodňových opatrení, najmä nových stavieb, viac ako 28,1 milióna eur, z toho takmer 22 miliónov je z kohéznych fondov.
Starostovia Smeru chcú hrádzky >>
Samosprávy sa búria
Obce a mestá, ktoré sa do programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí v posledných rokoch zapojili, protestujú proti obvineniam z porušovania zákonov. Hrozia im za to vysoké pokuty.
Komora obcí ZMOS–u, ktorá združuje takmer 60 regiónov, dokonca prijala uznesenie, v ktorom odmieta iniciatívu ministerstva životného prostredia a Slovenského vodohospodárskeho podniku na prehodnotenie projektov.
„Je to zbytočná byrokracia,“ hovorí predsedníčka komory a podpredsedníčka ZMOS–u Viera Krakovská. „Navyše, dodatočné konania stoja obrovské peniaze, samosprávy na ne jednoducho nemajú.“
Problémom sa zaoberajú aj členovia ZMOS na regionálnych snemoch.
„Podľa našich informácií obce splnili všetky povinnosti, ktoré pre ne z projektu vyplývajú,“ reagovala hovorkyňa ZMOS–u Marta Bujňáková. „Požadované doklady predložili Úradu vlády, ktorý všetko skontroloval.“
Kováč: Vodné plánovanie je dnes len virtuálne
MARTIN KOVÁČ bol od augusta 2010 do marca 2012 splnomocnencom vlády pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny. V reakci na drastické povodne chystal program revitalizácie krajiny.
O čo vo vašom programe revitalizácie išlo?
„Dal samosprávam možnosť účinne reagovať na konkrétne potreby občanov každoročne ohrozovaných záplavami, s ktorými si dovtedy nevedel poradiť ani štát. Po dlhých rokoch tak vznikol program, ktorý umožnil bez zbytočnej byrokratickej záťaže, pri dodržaní stanovených postupov, riešiť ich skutočné problémy a zamestnať pritom zmysluplne miestnych ľudí.“
Máte aj konkrétne výsledky?
„Obce potvrdili, že projekty im pomohli znížiť mieru rizík povodní, sucha, erózie pôdy, zlepšujú podmienky na obnovu fauny a flóry aj ekologickú stabilitu územia. Skúsenosti potvrdzujú, že opatrenia v obciach opakovane pomohli pri veľkých zrážkach či roztápaní snehu. Navyše, program umožnil dať prácu dlhodobo nezamestnaným.“
Prečo by mala vláda v programe pokračovať?
„Okrem nesporných ekologických prínosov program umožňuje zamestnať 30-tisíc pracovníkov počas obdobia štyroch rokov a udržať 8500 nových dlhodobých pracovných miest pri správe a údržbe chotárov obcí. Nakoniec aj programové vyhlásenie súčasnej vlády hovorí o vytváraní zelených pracovných miest. Vláda má stále šancu prehodnotiť zdržanlivý postoj a rozbehnúť ďalšie pokračovanie programu.“
Ministerstvo životného prostredia a Slovenský vodohospodársky podnik obviňujú samosprávy z porušovania zákonov. Aký je váš názor?
„Vodný zákon a zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dáva priestor na rôzne dezinterpretácie, čo štátne podniky často zneužívajú. Skúsenosti ukazujú, že je nevyhnutné prijať niekoľko jednoduchých legislatívnych úprav, ktoré by presne definovali vodozádržné a revitalizačné opatrenia, čo sa považuje za vodnú stavbu a čo nie, na čo treba povolenie a čo sa zaobíde bez neho.“
Vodohospodári majú vážne výhrady k odbornej stránke programu a pochybujú o jeho udržateľnosti.
„Vyjadrenia zodpovedajú štátnemu podniku, ktorý potrebuje dokázať svoju opodstatnenosť a nenahraditeľnosť. Nie je v nich žiaden náznak pomenovania reálnych problémov vodohospodárskej komunity na Slovensku. Vodné plánovanie dnes je len virtuálny proces, odtrhnutý od reality, bez spätosti s obcami a občanmi.“
Mikuláš Jesenský
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
