V hrádzkach vidí ministerstvo životného prostredia čierne stavby

Štát žiada samosprávy, aby dodatočne legalizovali protipovodňové stavby.

Jednoduché stavby spomalili prívalovú vodu a dajú prácu dlhodobo nezamestnaným.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR)

Vodohospodári sa tešia, že vláda zastavila výstavbu hrádzok. Odborníci s nimi vraj nesúhlasili.

KOŠICE. V roku 2010 spôsobili mimoriadne ničivé povodne na Slovensku škody za vyše 750 miliónov eur.

Znížiť ich riziká, minimalizovať prívalovými dažďami spôsobenú eróziu pôdy a nedostatok vlahy v obdobiach sucha bolo cieľom programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, do ktorého sa pustila vláda Ivety Radičovej.

„Budeme investovať do prevencie. Určite nepôjdeme cestou zvyšovania hrádzí a betónovania korýt,“ povedala expremiérka na prvom stretnutí so starostami poškodených obcí v auguste 2010.

Ponuku bývalej vlády využilo od októbra 2010 do marca 2012 takmer päťsto miest a obcí.

Približne 7700 dlhodobo nezamestnaných vytvorilo okolo stotisíc vodozádržných prvkov.

Smer projekt zastavil

Vláda Roberta Fica program zastavila. Podľa ministerstva životného prostredia sú vybudované hrádze väčšinou čierne stavby.

„V mnohých prípadoch totiž neexistujú stavebné povolenia a povolenia špecializovaných úradov,“ povedal hovorca Maroš Stano. Pri výstavbe hrádzok údajne chýbali odborné argumenty a často aj základná projektová dokumentácia.

Fakty
Hrádzky a obce
  • zapojilo sa 488 obcí,
  • investovalo sa 42 miliónov eur, z toho 18 miliónov z Európskeho sociálneho fondu a 24 miliónov z rozpočtu,
  • vybudovalo sa viac ako 100-tisíc vodozdržných objektov, ako hrádzky, zasakávacie pásy,
  • jednorazovo by mali zadržať až 10 miliónov kubíkov vody,
  • pri budovaní našlo na pol roka prácu 7700 ľudí, ďalších zhruba tritisíc pracovalo ako subdodávatelia.

Do projektu išlo 42 miliónov eur, z toho 18 miliónov získal štát z európskeho sociálneho fondu.

„Projekt s pochybným výsledkom a podozrením z predraženia pohltil peniaze na úkor komplexnej a reálnej protipovodňovej ochrany, napríklad úpravu korýt riek a údržbu hrádzí,“ tvrdí ministerstvo životného prostredia.

Obvodné úrady životného prostredia v súčasnosti preverujú stav a charakter jednotlivých stavieb. Obce by ich mali legalizovať v dodatočnom správnom konaní.

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ako správca tokov víta rozhodnutie vlády projekt zastaviť. Považuje ho za neúčinný, neefektívny a v mnohých prípadoch aj nebezpečný.

„Program revitalizácie krajiny bol navrhnutý bez účasti odborníkov, ignoroval zásadné pripomienky vedeckých, výskumných, pedagogických a prevádzkových inštitúcií,“ hovorí technicko-hospodársky riaditeľ SVP Pavel Virág.

Podľa vodohospodárov viaceré stavby boli vybudované bez minimálnych požiadaviek na odborné a technické zabezpečenie, majú nízku životnosť a obce nemajú podmienky na ich údržbu, lebo chýbajú peniaze.

Podľa Virága je povinnosťou podniku sledovať aktivity v povodiach a dávať podnety úradom, ak zistia porušovanie zákona. Týka sa to aj nahlasovania čiernych stavieb.

„Absolútne nejde o akési šikanovanie, ide len o dosiahnutie stavu, ktorý zabezpečí súlad s legislatívnymi predpismi záväznými pre každého stavebníka.“

Vodohospodársky podnik má v tomto roku investovať do protipovodňových opatrení, najmä nových stavieb, viac ako 28,1 milióna eur, z toho takmer 22 miliónov je z kohéznych fondov.

Samosprávy sa búria

Obce a mestá, ktoré sa do programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí v posledných rokoch zapojili, protestujú proti obvineniam z porušovania zákonov. Hrozia im za to vysoké pokuty.

Komora obcí ZMOS–u, ktorá združuje takmer 60 regiónov, dokonca prijala uznesenie, v ktorom odmieta iniciatívu ministerstva životného prostredia a Slovenského vodohospodárskeho podniku na prehodnotenie projektov.

„Je to zbytočná byrokracia,“ hovorí predsedníčka komory a podpredsedníčka ZMOS–u Viera Krakovská. „Navyše, dodatočné konania stoja obrovské peniaze, samosprávy na ne jednoducho nemajú.“

Problémom sa zaoberajú aj členovia ZMOS na regionálnych snemoch.

„Podľa našich informácií obce splnili všetky povinnosti, ktoré pre ne z projektu vyplývajú,“ reagovala hovorkyňa ZMOS–u Marta Bujňáková. „Požadované doklady predložili Úradu vlády, ktorý všetko skontroloval.“

Kováč: Vodné plánovanie je dnes len virtuálne

MARTIN KOVÁČ bol od augusta 2010 do marca 2012 splnomocnencom vlády pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny. V reakci na drastické povodne chystal program revitalizácie krajiny.

O čo vo vašom programe revitalizácie išlo?

„Dal samosprávam možnosť účinne reagovať na konkrétne potreby občanov každoročne ohrozovaných záplavami, s ktorými si dovtedy nevedel poradiť ani štát. Po dlhých rokoch tak vznikol program, ktorý umožnil bez zbytočnej byrokratickej záťaže, pri dodržaní stanovených postupov, riešiť ich skutočné problémy a zamestnať pritom zmysluplne miestnych ľudí.“

Máte aj konkrétne výsledky?

„Obce potvrdili, že projekty im pomohli znížiť mieru rizík povodní, sucha, erózie pôdy, zlepšujú podmienky na obnovu fauny a flóry aj ekologickú stabilitu územia. Skúsenosti potvrdzujú, že opatrenia v obciach opakovane pomohli pri veľkých zrážkach či roztápaní snehu. Navyše, program umožnil dať prácu dlhodobo nezamestnaným.“

Prečo by mala vláda v programe pokračovať?

„Okrem nesporných ekologických prínosov program umožňuje zamestnať 30-tisíc pracovníkov počas obdobia štyroch rokov a udržať 8500 nových dlhodobých pracovných miest pri správe a údržbe chotárov obcí. Nakoniec aj programové vyhlásenie súčasnej vlády hovorí o vytváraní zelených pracovných miest. Vláda má stále šancu prehodnotiť zdržanlivý postoj a rozbehnúť ďalšie pokračovanie programu.“

Ministerstvo životného prostredia a Slovenský vodohospodársky podnik obviňujú samosprávy z porušovania zákonov. Aký je váš názor?

„Vodný zákon a zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dáva priestor na rôzne dezinterpretácie, čo štátne podniky často zneužívajú. Skúsenosti ukazujú, že je nevyhnutné prijať niekoľko jednoduchých legislatívnych úprav, ktoré by presne definovali vodozádržné a revitalizačné opatrenia, čo sa považuje za vodnú stavbu a čo nie, na čo treba povolenie a čo sa zaobíde bez neho.“

Vodohospodári majú vážne výhrady k odbornej stránke programu a pochybujú o jeho udržateľnosti.

„Vyjadrenia zodpovedajú štátnemu podniku, ktorý potrebuje dokázať svoju opodstatnenosť a nenahraditeľnosť. Nie je v nich žiaden náznak pomenovania reálnych problémov vodohospodárskej komunity na Slovensku. Vodné plánovanie dnes je len virtuálny proces, odtrhnutý od reality, bez spätosti s obcami a občanmi.“

Mikuláš Jesenský

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 725
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 803
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 766
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 998
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 947
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 668
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 084
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 3 950
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 687
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 418

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Odborníčka: Drogovo závislých ani po rokoch neubúda

Pomáhať závislým od drog môže byť celkom jednoduché. Niekedy stačí sa porozprávať a dať im najavo, že ich život má zmysel.

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Štátna poisťovňa chce obmedziť liečbu pre ľudí, ktorí strácajú zrak

Všeobecná zdravotná poisťovňa je v niekoľkomiliónovej strate. Šetriť plánuje aj tak, že bude pacientom liečiť iba jedno oko, aj to neskôr a iba dva roky. Sama sa tak plánuje uzdraviť.

Hrnko si vie predstaviť sprísnenie podmienok na odvolávanie premiéra

Poslanec z SNS hovoril o analógii z Weimarskou republikou.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop