V hrádzkach vidí ministerstvo životného prostredia čierne stavby

Štát žiada samosprávy, aby dodatočne legalizovali protipovodňové stavby.

Jednoduché stavby spomalili prívalovú vodu a dajú prácu dlhodobo nezamestnaným.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR)

Vodohospodári sa tešia, že vláda zastavila výstavbu hrádzok. Odborníci s nimi vraj nesúhlasili.

KOŠICE. V roku 2010 spôsobili mimoriadne ničivé povodne na Slovensku škody za vyše 750 miliónov eur.

Znížiť ich riziká, minimalizovať prívalovými dažďami spôsobenú eróziu pôdy a nedostatok vlahy v obdobiach sucha bolo cieľom programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, do ktorého sa pustila vláda Ivety Radičovej.

„Budeme investovať do prevencie. Určite nepôjdeme cestou zvyšovania hrádzí a betónovania korýt,“ povedala expremiérka na prvom stretnutí so starostami poškodených obcí v auguste 2010.

Ponuku bývalej vlády využilo od októbra 2010 do marca 2012 takmer päťsto miest a obcí.

Približne 7700 dlhodobo nezamestnaných vytvorilo okolo stotisíc vodozádržných prvkov.

Smer projekt zastavil

Vláda Roberta Fica program zastavila. Podľa ministerstva životného prostredia sú vybudované hrádze väčšinou čierne stavby.

„V mnohých prípadoch totiž neexistujú stavebné povolenia a povolenia špecializovaných úradov,“ povedal hovorca Maroš Stano. Pri výstavbe hrádzok údajne chýbali odborné argumenty a často aj základná projektová dokumentácia.

Fakty
Hrádzky a obce
  • zapojilo sa 488 obcí,
  • investovalo sa 42 miliónov eur, z toho 18 miliónov z Európskeho sociálneho fondu a 24 miliónov z rozpočtu,
  • vybudovalo sa viac ako 100-tisíc vodozdržných objektov, ako hrádzky, zasakávacie pásy,
  • jednorazovo by mali zadržať až 10 miliónov kubíkov vody,
  • pri budovaní našlo na pol roka prácu 7700 ľudí, ďalších zhruba tritisíc pracovalo ako subdodávatelia.

Do projektu išlo 42 miliónov eur, z toho 18 miliónov získal štát z európskeho sociálneho fondu.

„Projekt s pochybným výsledkom a podozrením z predraženia pohltil peniaze na úkor komplexnej a reálnej protipovodňovej ochrany, napríklad úpravu korýt riek a údržbu hrádzí,“ tvrdí ministerstvo životného prostredia.

Obvodné úrady životného prostredia v súčasnosti preverujú stav a charakter jednotlivých stavieb. Obce by ich mali legalizovať v dodatočnom správnom konaní.

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ako správca tokov víta rozhodnutie vlády projekt zastaviť. Považuje ho za neúčinný, neefektívny a v mnohých prípadoch aj nebezpečný.

„Program revitalizácie krajiny bol navrhnutý bez účasti odborníkov, ignoroval zásadné pripomienky vedeckých, výskumných, pedagogických a prevádzkových inštitúcií,“ hovorí technicko-hospodársky riaditeľ SVP Pavel Virág.

Podľa vodohospodárov viaceré stavby boli vybudované bez minimálnych požiadaviek na odborné a technické zabezpečenie, majú nízku životnosť a obce nemajú podmienky na ich údržbu, lebo chýbajú peniaze.

Podľa Virága je povinnosťou podniku sledovať aktivity v povodiach a dávať podnety úradom, ak zistia porušovanie zákona. Týka sa to aj nahlasovania čiernych stavieb.

„Absolútne nejde o akési šikanovanie, ide len o dosiahnutie stavu, ktorý zabezpečí súlad s legislatívnymi predpismi záväznými pre každého stavebníka.“

Vodohospodársky podnik má v tomto roku investovať do protipovodňových opatrení, najmä nových stavieb, viac ako 28,1 milióna eur, z toho takmer 22 miliónov je z kohéznych fondov.

Samosprávy sa búria

Obce a mestá, ktoré sa do programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí v posledných rokoch zapojili, protestujú proti obvineniam z porušovania zákonov. Hrozia im za to vysoké pokuty.

Komora obcí ZMOS–u, ktorá združuje takmer 60 regiónov, dokonca prijala uznesenie, v ktorom odmieta iniciatívu ministerstva životného prostredia a Slovenského vodohospodárskeho podniku na prehodnotenie projektov.

„Je to zbytočná byrokracia,“ hovorí predsedníčka komory a podpredsedníčka ZMOS–u Viera Krakovská. „Navyše, dodatočné konania stoja obrovské peniaze, samosprávy na ne jednoducho nemajú.“

Problémom sa zaoberajú aj členovia ZMOS na regionálnych snemoch.

„Podľa našich informácií obce splnili všetky povinnosti, ktoré pre ne z projektu vyplývajú,“ reagovala hovorkyňa ZMOS–u Marta Bujňáková. „Požadované doklady predložili Úradu vlády, ktorý všetko skontroloval.“

Kováč: Vodné plánovanie je dnes len virtuálne

MARTIN KOVÁČ bol od augusta 2010 do marca 2012 splnomocnencom vlády pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny. V reakci na drastické povodne chystal program revitalizácie krajiny.

O čo vo vašom programe revitalizácie išlo?

„Dal samosprávam možnosť účinne reagovať na konkrétne potreby občanov každoročne ohrozovaných záplavami, s ktorými si dovtedy nevedel poradiť ani štát. Po dlhých rokoch tak vznikol program, ktorý umožnil bez zbytočnej byrokratickej záťaže, pri dodržaní stanovených postupov, riešiť ich skutočné problémy a zamestnať pritom zmysluplne miestnych ľudí.“

Máte aj konkrétne výsledky?

„Obce potvrdili, že projekty im pomohli znížiť mieru rizík povodní, sucha, erózie pôdy, zlepšujú podmienky na obnovu fauny a flóry aj ekologickú stabilitu územia. Skúsenosti potvrdzujú, že opatrenia v obciach opakovane pomohli pri veľkých zrážkach či roztápaní snehu. Navyše, program umožnil dať prácu dlhodobo nezamestnaným.“

Prečo by mala vláda v programe pokračovať?

„Okrem nesporných ekologických prínosov program umožňuje zamestnať 30-tisíc pracovníkov počas obdobia štyroch rokov a udržať 8500 nových dlhodobých pracovných miest pri správe a údržbe chotárov obcí. Nakoniec aj programové vyhlásenie súčasnej vlády hovorí o vytváraní zelených pracovných miest. Vláda má stále šancu prehodnotiť zdržanlivý postoj a rozbehnúť ďalšie pokračovanie programu.“

Ministerstvo životného prostredia a Slovenský vodohospodársky podnik obviňujú samosprávy z porušovania zákonov. Aký je váš názor?

„Vodný zákon a zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dáva priestor na rôzne dezinterpretácie, čo štátne podniky často zneužívajú. Skúsenosti ukazujú, že je nevyhnutné prijať niekoľko jednoduchých legislatívnych úprav, ktoré by presne definovali vodozádržné a revitalizačné opatrenia, čo sa považuje za vodnú stavbu a čo nie, na čo treba povolenie a čo sa zaobíde bez neho.“

Vodohospodári majú vážne výhrady k odbornej stránke programu a pochybujú o jeho udržateľnosti.

„Vyjadrenia zodpovedajú štátnemu podniku, ktorý potrebuje dokázať svoju opodstatnenosť a nenahraditeľnosť. Nie je v nich žiaden náznak pomenovania reálnych problémov vodohospodárskej komunity na Slovensku. Vodné plánovanie dnes je len virtuálny proces, odtrhnutý od reality, bez spätosti s obcami a občanmi.“

Mikuláš Jesenský

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  3. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 17 891
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 8 512
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 529
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 196
  5. Kam do tepla v januári? 1 843
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 1 677
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 596
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 464
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 1 402
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 919

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Predseda novej strany Progresívne Slovensko si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.

ŠPORT

Nechcel som, aby Nasťa odišla. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

KOMENTÁRE

Štefunkov test politických zákonitostí

Vyzerá to, ako keby cielene trolovali voličov nezaujímavými témami.

Neprehliadnite tiež

Lyžiar v Tatrách spadol v žľabe, zranil sa na skalách

Poveternostné podmienky nedovolili posádke vrtuľníka pomôcť mu zo vzduchu.

Vyznamenaná Ličková: Manžela komunisti zatkli, mne zakázali prekladať

Dvadsať rokov prekladala pod cudzími menami. Bývalému režimu sa znepáčila pre kontakt so Solženicynom, s ktorým jej manžel urobil rozhovor.

Záveje a snehové jazyky môžu narušiť dopravu na takmer celom území

Nový týždeň sa na Slovensku začne nepriaznivým počasím.

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Ruth Mittelmannová: Pred pochodom smrti ju zachránili ženy z vypálených Lidic

Ravensbrück prežila len vďaka cudzej pomoci, väčšina rodiny také šťastie nemalo.