KOŠICE. Nóri po návšteve Slovenska už postavili prvé hrádzky, ktoré vzbudili veľký záujem.
V oblastiach s extrémnymi zrážkami tak chcú zabrániť škodám, ktoré spôsobujú prívalové dažde na cestách a na železnici, potvrdzuje Bent Christen Braskerud z vládneho odboru pre vodné zdroje a energetiku.
O užitočnosti hrádzok ešte nie je rozhodnuté, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Skúšajú ich tam, kde veľa prší
Plánujú postaviť ďalšie experimentálne hrádze v strednom Nórsku a na západnom pobreží bohatom na zrážky, často je to dve až tritisíc milimetrov ročne.
„Prvý dojem je taký dobrý, že celý jeden región už začal túto technológiu využívať,“ opísal rozbeh projektu Braskerud.
O projekt, ktorý sa u nás rýchlo skončil a vodohospodári ho spochybňujú, prejavili záujem zahraničné inštitúcie v Nemecku, Portugalsku či v Indii.
Slovenský vodohospodársky podnik ako správca tokov považuje program revitalizácie krajiny, zvlášť protipovodňové opatrenia, za neúčinné a v mnohých prípadoch aj nebezpečné. Spochybňujú ho aj niektoré vedecké kapacity.
Desiatky tisíc kilometrov tokov
„Doteraz nikto nevyhodnotil klady a zápory programu. Preto sme oslovili starostov obcí, ktoré sú často vystavované povodniam. Ich skúsenosti by mali byť smerodajné,“ hovorí analytik Nadácie na podporu občianskych aktivít Juraj Kohutiar.
„Prieskum dokázal, že dôležité je ošetriť hlavné toky, ale aj desiatky tisíc kilometrov drobných tokov a revitalizovať územia v povodiach riek. Dnes to žiadna štátna firma nerobí a ani by to sama nezvládla,“ tvrdí riaditeľka NPOA Katarína Vajdová.
Vláda hrádzkam neverí, starostovia áno
Prieskum ukázal, že obce protipovodňové opatrenia oceňujú.
KOŠICE. Starostovia väčšiny obcí zapojených v rokoch 2010 až 2012 do vládneho programu revitalizácie krajiny si želajú, aby aj súčasná vláda pokračovala prevencii proti povodniam, erózii pôdy a deficitu vlahy v obdobiach sucha. Vyplýva to z prieskumu Nadácie na podporu občianskych aktivít.
Nadácia oslovila 488 obcí, ktoré sa do programu za 42 miliónov eur zapojili. Organizátorom vrátili 45 percent vyplnených dotazníkov a až 89 percent z 218 starostov chce v programe pokračovať.
V podpore programu sa starostovia zhodujú bez ohľadu na stranícku príslušnosť.
Veľká spokojnosť
Viac ako tri štvrtiny vidia projekt ako zmysluplný, 70 percent považuje program za užitočný a príťažlivý spôsob zamestnávania ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, ďalších 74 percent tvrdí, že od vystavania zábran proti povodniam nemali povodňovú situáciu.
Na konečné hodnotenie je ešte priskoro aj preto, že roky 2011 a 2012 patrili k mimoriadne suchým, takže reálna skúška schopnosti zadržať a spomaliť veľké prívaly po silných zrážkach ešte pravdepodobne len príde.
„Vzorka 45 percent respondentov je dostatočná, aby sme výsledky mohli považovať za relevantné. Aj preto by bolo potrebné zamyslieť sa nad pokračovaním programu,“ hovorí riaditeľka NPOA Katarína Vajdová.
Postoj vlády Smeru k projektu vlády Ivety Radičovej ďalej zostáva rezervovaný. Premiér Robert Fico na otázku o pokračovaní neodpovedal.
Odpoveď nechal na ministerstve životného prostredia, ktoré označilo starostami oceňovaný program za nesystémový. Hovorca Maroš Stano tvrdí, že jeho financovanie, priehľadnosť a súlad so zákonmi preveruje aj kontrola Bruselu a Najvyšší kontrolný úrad.
Chcú kombinovať
Ministerstvo a Slovenský vodohospodársky podnik vnímajú metódu zadržiavania vody v krajine ako súčasť komplexu viacerých opatrení a nepovažujú ju za zlú. Na čo najvyššiu účinnosť ochrany pred povodňami je podľa nich potrebná kombinácia rôznych opatrení a nie účelový výber len jedného z nich.
Ministerstvo podľa Stana nemá výsledky odbornej štúdie, ktorá by preukázala efektívnosť programu. „Výstavbe chýbala akákoľvek odborná diskusia a vodohospodári mali zákaz kritizovať prístup a realizáciu podľa predstáv autorov programu.
Mikuláš Jesenský
