SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Komunisti ani 25 rokov po sviečkovej vinu necítia

Ani dvadsaťpäť rokov po sviečkovej demonštrácii funkcionári neľutujú brutalitu.

Súdruhovia sa z hotela Carlton pozerali, ako na Hviezdoslavovom námestí  policajti rozháňajú pokojný dav.Súdruhovia sa z hotela Carlton pozerali, ako na Hviezdoslavovom námestí policajti rozháňajú pokojný dav. (Zdroj: ARCHÍV UPN)

V pondelok uplynie dvadsaťpäť rokov od sviečkovej demonštrácie. Dohliadala na ňu z hotela Carlton 11-členná politická komisia a desiatky policajtov a eštebákov. Vinu necítia.

BRATISLAVA. Malo to byť pokojné zhromaždenie občanov za náboženské a občianske slobody.

Komunistická moc spravila zo stretnutia ľudí so sviečkou v ruke zásadnú udalosť. Na Veľký piatok 25. marca 1988 ozbrojení policajti a eštebáci vodným delom, autami a obuškami rozprášili tisíce ľudí na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Komunistickí funkcionári, ktorých SME oslovilo, ani zasahujúci policajti vinu necítia ani po rokoch.

„Dnes nebijú policajti obuškami?“ pýta sa jeden z veliteľov zásahu Karol Miškolci. Podľa vedúceho tajomníka komunistickej strany Gejzu Šlapku je brutálne to, čo sa deje dnes.

„Podstatné je, že sme v novembri zvíťazili a že neľudský režim je, dúfajme, navždy preč,“ hovorí vtedajší organizátor protestu František Mikloško. Tých, čo si zlo komunizmu neuvedomujú, treba podľa neho nechať ísť.

Mikloško po revolúcii ani nežiadal trest pre tých, čo zásah polície organizovali.

morvay.jpg
V demokracii policajti tiež občas použijú obušky – ale väčšinou proti tým, čo sami ako prví siahli k násiliu a dlažobným kockám, myslí si Peter Morvay

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Gejza Šlapka: Toto a brutálne?

slapka.jpg„Opýtajte sa tých, ktorí vykladajú, ako to organizovali a ani jeden nepovie, že to organizoval Západ.“ Šlapka (85) (na snímke) nevidí ani po 25 rokoch nič zlé na zákroku polície na sviečkovej demonštrácii proti pokojnému zhromaždeniu.

Kým tisíce ľudí na Hviezdoslavovom námestí v hustom daždi polievali autá technických služieb, vysokí komunistickí funkcionári sedeli v hoteli Carlton a sledovali situáciu zvrchu.

„Pršalo, chceli sme ísť medzi ľudí, ani nám nenapadlo, že pôjdeme do Carltonu. Niekto povedal, aby sme sa išli schovať,“ hovorí do telefónu Šlapka.

Osobné stretnutie odmieta. „Aký brutálny? Teraz toto, čo sa robí, nie je brutálne?“ hovorí o povele náčelníka Zboru národnej bezpečnosti Štefana Mikulu.

Príslušníci bezpečnosti začali do ľudí narážať autami, biť ich obuškami, demonštráciu nakoniec rozprášilo vodné delo.

„Nejaká chyba sa tam zrejme stala, že sa použil zásah dve minúty pred vypršaním lehoty, a to bolo zbytočné,“ dodáva Šlapka a lúči sa.

galis.jpg
Z psychologického hľadiska je ťažko hodiť za hlavu desaťročia, ktoré ľudia ako Šlapka alebo Lorenc prežili v službe komunizmu, píše Tomáš Gális.

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Na pokojnom dôchodku

lorenc.jpgvalek.jpgV komisii boli šéf ŠtB Alojz Lorenc (na snímke vpravo), ktorý externe pracuje pre Pentu, alebo minister kultúry Miroslav Válek (na snímke vľavo). A s ním aj jeho námestník Vincent Máčovský.

Dnes žije v dedine pri Leviciach a občas prispieva do časopisu Pohronie. „Nemá záujem sa skontaktovať,“ hovorí šéfredaktorka Oľga Prekopová.

To, že bol v politickej komisii, netušila. „Veci, ktoré robí pre nás, sú úplne iného charakteru, týkajú sa senzibility, a vôbec nie politiky.“

„Ja som bol sám ostriekaný, stál som medzi divákmi,“ hovorí ďalší člen komisie.

Bývalý námestník primátora Bratislavy Pavol Kováč mal na starosti cirkev. Do Carltonu vraj ani nevstúpil. „Svojmu cirkevnému tajomníkovi som povedal, nech si manifestujú, veď ústava zaručuje právo zhromažďovania.“ Proti ministerstvu vnútra však podľa neho nemalo zmysel ísť.

Prečo nepodnikne kroky, aby ho vymazali z oficiálnych dokumentov Ústavu pamäti národa alebo aj vtedajšej komisie Slovenskej národnej rady, ktorá prípad prešetrovala? „Mám 84 rokov, ak ma uvádzajú, nech ma uvádzajú, ja som tam nebol.“ Zákrok proti demonštrantom ho vraj pohoršil.

„Načo takýto cirkus, že babky sa zišli so sviečkami v rukách?“ pýta sa. Na demonštrácii v skutočnosti bolo veľa mladých ľudí. Nielen veriacich, ale aj nekatolíkov.

svieck.jpg

FOTO - ARCHÍV UPN

Práca ako každá iná

Dokument ÚPN nakrútený pred piatimi rokmi k 20. výročiu demonštrácie uvádza zoznam mien policajtov aj vyšetrovateľov, ktorí sa na akcii podieľali.

„Nemám záujem o tom hovoriť, to už je staré,“ reaguje Karol Miškolci, ktorý tiež velil policajtom pri zásahu. Dnes je predsedom Asociácie policajtov vo výslužbe v Pezinku.

„Tí, ktorí boli na druhej strane barikády, dnes robia ešte horšie. Po chrbtoch chudoby sa vyniesli do politiky, na chudobných sa vykašľali, oni si žijú v blahobyte,“ sťažuje sa.

„Absolútne sa mi nezdal brutálny,“ hovorí o zákroku. „Jéj a teraz nebijú obuškami policajti, čo? Zoberte si zábery z Ameriky, Anglicka, Rakúska, dnes takisto bijú, ako aj bili. Za to policajt nemôže, že musí obuškom biť,“ dodáva Miškolci.

Tých, čo na Hviezdoslavovom námestí zatkli, vypočúval vyšetrovateľ Jozef Chmela. „Nájdite si niekoho iného, na mňa si nemôže nikto sťažovať,“ hovorí. Dnes je poľnohospodár. „Ja som tiež katolík. Bolo to normálne zamestnanie, nikomu z nich sa neublížilo.“ Informácia, že bol za sviečkovú demonštráciu niekto odsúdený, ho prekvapuje. „To ani neviem.“

Náčelník ŠtB Mikula si pýtal na zásah povolenie priamo od vtedajšieho federálneho ministra vnútra Vratislava Vajnara. Ten ešte v roku 2005 vystúpil s prednáškou na stretnutí komunistickej strany v Česku. „Pán Vajnar nemá pre zdravotný stav záujem o komunikáciu s médiami,“ napísala hovorkyňa KSČM Věra Žežulková.

Mikula odišiel z polície v roku 1990, zo zasahujúcich policajtov viacerí zotrvali. Poslední dvaja odchádzali pred dvoma rokmi.

svieck2.jpg

FOTO - ARCHÍV UPN

Tresty im odpustili

„Boli to politické kádre a patrilo sa, aby boli pevní v názoroch. To isté hovoria aj bývalí príslušníci ŠtB, že robili iba odbornú činnosť,“ tvrdí historik Ján Šimulčík, ktorý o sviečkovej demonštrácii napísal knihu.

Sami komunisti boli podľa neho zvedaví, kto na demonštráciu príde, preto to prišli sledovať do hotela. „Keby si boli istí, tak by sa tam ani neprišli pozrieť. Bola to na Slovensku prvá demonštrácia po roku 1969.“

Hoci zásah policajtov po roku 1989 vyšetrovali, odsúdený nebol nikto. Aj vďaka Jánovi Čarnogurskému a Františkovi Mikloškovi, ktorí povedali, že o to nemajú záujem.

foto
Nápad zorganizovať manifestáciu mal MARIÁN ŠŤASTNÝ. List o sviečkovej prepašovala zo Švajčiarska jeho svokra zašitý do klobúka.

Zatýkali už od rána

Ján Čarnogurský a František Mikloško, ktorí akciu v Bratislave organizovali, sa na ňu nedostali.

BRATISLAVA. Sviečková demonštrácia 25. marca 1988 bola prvým významným protestom proti režimu od vpádu sovietskych vojsk v auguste 1968. Nápad Mariána Šťastného zorganizovali František Mikloško a Ján Čarnogurský. Čarnogurský napísal list a Mikloško ním konanie demonštrácie oficiálne oznámil vtedajším úradom. Malo ísť o pokojné zhromaždenie veriacich aj neveriacich s požiadavkami obsadiť prázdne biskupské miesta, dodržiavanie náboženských slobôd a občianskych práv.

Demonštráciu úrady oficiálne zakázali, aj tak na ňu prišli tisíce ľudí. Oznámenie, že sa bude konať, vysielali Slobodná Európa aj Vatikánsky rozhlas. Učitelia študentov v školách vyzývali, aby neprišli, v televízii nasadili hit, film Angelika, ktorý mal primať ľudí zostať doma.

Čarnogurského aj Mikloška zatkli už ráno, na polícii zostali do večera. Eštebáci najali aj vodičov polievacích áut, ktorí polievali dav na Hviezdoslavovom námestí. „Kropiť, kropiť, kropiť“ bol povel, ktorý znel z vysielačky. Veriaci aj organizátori napokon výsledok považovali za obrovský úspech.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 798
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 655
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 827
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 320
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 833
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 122
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 718
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 376
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 290
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 5 271
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

Bývalá štátna tajomníčka začala spolupracovať s vyšetrovateľmi koncom októbra.

2 h
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 233-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 894 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

15 h

Kritická infraštruktúra je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.

20. jan

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Stránku by mali aktualizovať dobrovoľníci od soboty rána približne každú hodinu.

2m
Prezidentka Zuzana Čaputová navštívila MOM-ku v Bratislave.

Pokiaľ nebude zaočkovaných dostatok ľudí, bude testovanie súčasťou našich životov, tvrdí prezidentka.

7m
Zdravotnícky pracovník skenuje QR kódy pacientov počas otvorenia odberného miesta MČ Petržalka na Ekonomickej Univerzite.

Nový spôsob zrýchľuje proces testovania a znižuje dobu čakania.

1 h
Daniel Lipšic.

V zákone je medzera, Lipšic nemal ako požiadať o previerku, hoci pri kandidatúre na špeciálneho prokurátora ju musí mať.

2 h