Prvá vláda Roberta Fica posilnila mimoriadne dovolania, aby zachránila Tipos. Jeho druhá vláda chce silu prokuratúry okresať, aby nepomáhala súkromným firmám.
BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti a Generálnu prokuratúru rozhádala navrhovaná zmena Občianskeho súdneho poriadku, ktorý sa má úplne zmeniť.
Minister Tomáš Borec (za Smer) chce v niektorých sporoch úplne zrušiť mimoriadne dovolanie, čo narazilo na odpor prokuratúry.
„Namietame celkovú obsahovú stručnosť predloženého zámeru a zbytočnú rýchlosť jeho prípravy, ktorá je na úkor kvality,“ kritizuje preto prokuratúra celkovo návrh zmien.
Časť, ktorá sa dotkla opravných prostriedkov, je podľa nej krokom späť.
Minister vytiahol politické procesy
Ako to chodí
Mimoriadne dovolanie
podáva generálny prokurátor bez obmedzení, prokuratúre šéfuje Ladislav Tichý;
môže ho podať rok od právoplatného rozhodnutia súdu;
účastník konania môže podať podnet zadarmo, bez súdneho poplatku a bez advokáta;
v posledných piatich rokoch podnety na mimoriadne dovolanie na Generálnej prokuratúre pribúdali, nie vždy im vyhovela;
v roku 2011 podala z 1633 podnetov 183 mimoriadnych dovolaní, Najvyšší súd vyhovel 128 z nich.
Prokuratúra pripomína, že mimoriadne dovolanie má u nás právnu tradíciu. Ministerstvo oponuje.
„Silné postavenie generálneho prokurátora historicky vychádza z osobitnej situácie v Československu v 50. rokoch minulého storočia, v období najsilnejšej kontroly súdnej moci štátom.“
Prokuratúra mala 25 pripomienok, z ktorých s ministerstvom minulý týždeň nevyriešila len mimoriadne dovolanie.
Návrh tak pôjde na vládu s rozporom. Nikto iný okrem Generálnej prokuratúry túto časť zmien nenapadol.
Dôvodov, pre ktoré chce ministerstvo mimoriadne dovolanie zrušiť, je niekoľko. Je vraj koncipované neprimerane široko.
Nie je obmedzená jeho prípustnosť, a tak sa vytvára „enormný priestor pre prieskum súdnych rozhodnutí“.
Generálny prokurátor môže mimoriadne dovolanie podať do roka od právoplatnosti rozhodnutia, čím sa podľa ministerstva „narúša princíp právnej istoty“.
Vychádza pri tom aj zo stanovísk Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
Firmy nie, deti áno
Do budúcnosti ministerstvo navrhuje zrušiť mimoriadne dovolanie v sporových konaniach, teda takých, kde ide napríklad o spor medzi dvomi súkromnými osobami o zaplatenie faktúr.
Stále však bude môcť prokuratúra vstúpiť do konaní, kde ako jeden z účastníkov bude vystupovať štát. V týchto sporových konaniach posilní ministerstvo klasické dovolanie.
Naopak, mimoriadne dovolanie ponechá v mimosporových konaniach. V nich nejde len o súkromný záujem a týka sa napríklad rozhodovania o deťoch.
Za prvej vlády Roberta Fica možnosť mimoriadneho dovolania posilnili v kauze Tipos tak, aby štát nemusel platiť vyše 60 miliónov eur po prehranom spore s cyperskou firmou Lemikon.
V roku 2008 narýchlo rozšírili právomoci generálneho prokurátora. Získali mu tak čas, dovolanie nemusel hneď odôvodniť a najmä malo odkladný účinok hneď po jeho podaní.
Trnka a Tichá
Generálna prokuratúra za Dobroslava Trnku však podávala mimoriadne dovolania aj proti štátu. Sú prípady, keď sa skôr zastala súkromných firiem.
Napríklad pri Duckého zmenkách išla proti štátnemu Slovenskému plynárenskému priemyslu či v inom prípade proti Fondu národného majetku v spore o pohľadávku Slovenskej plavby a prístavov.
V oboch týchto konaniach súkromné firmy zastupovala Danuše Tichá, manželka vtedajšieho prvého námestníka Generálnej prokuratúry Ladislava Tichého.
Tichý je dnes povereným šéfom Generálnej prokuratúry, Trnka je námestníkom.
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že návrh na okresanie mimoriadnych dovolaní s konkrétnymi kauzami nesúvisí.
Prokuratúra zase inštitút obhajuje aj štatistikou, podľa ktorej v rokoch 1998 až 2011 dostala 17 064 podnetov na podanie mimoriadnych dovolaní.
Z nich generálny prokurátor podal 1833, z ktorých Najvyšší súd vyhovel 1133 a zamietol 396.
