Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
POPRAD. Slovenská a poľská vláda budú naďalej pokračovať v spoločnom úsilí o usporiadanie zimnej olympiády v roku 2022.
Vyplýva to zo stredajšieho spoločného zasadnutia v Poprade. Obidva kabinety vidia v spojení síl veľkú šancu na úspech aj v konkurencii so Švajčiarmi a Nórmi, ktorí rovnako deklarovali záujem zorganizovať jedno z najväčších svetových športových podujatí.
Fico: Zabudnite na mňa!
Róbert Fico i Donald Tusk sú presvedčení, že podobná príležitosť zviditeľniť obidve krajiny nikdy nebola a dlho ani nebude.
Olympiáda na oboch stranách vo Vysokých Tatier by podľa nich prispela k nebývalému rozvoju cestovného ruchu a infraštruktúry, zároveň by vzniklo množstvo pracovných príležitostí.
Na Slovensku by mali súťažiť športovci v alpskom a akrobatickom lyžovaní, rovnako, ako Poliaci máme záujem o hokejový turnaj. Aby sa však mohol odohrávať v dvoch krajinách, potrebuje súhlas Medzinárodného olympijského výboru.
Premiér Fico si uvedomuje, že naša kandidatúra má aj neprajníkov v radoch opozície, ochranárov a časti médií.
"Kašlite na mňa, kašlite na vládu. Myslite na Slovensko a na to, že tak ako každá krajina aj Slovensko potrebuje úspechy," povedal na tlačovej besede, na ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia poľských médií.
Náklady sú nejasné
Čo by nás olympiáda stála, zatiaľ nikto z vlády nevie odhadnúť. Podľa premiéra 40 percent celkových nákladov by mal financovať Medzinárodný olympijský výbor, zvyšných 60 percent usporiadajúce krajiny, väčšiu časť by mala pripadnúť Poliakom.
Zimné olympiády stoja v priemere miliardu amerických dolárov.
- spoločný záujem na vybudovaní plynového prepojenia, na ktoré chcú žiadať finančnú pomoc EÚ,
- vybudovať cezhraničnú infraštruktúru,
- spoločný postup a koordinácia kontroly bezpečnosti a kvality potravín,
- prerokovali ochranu cezhraničných chránených území a zachovanie druhov vyskytujúcich sa v chránených oblastiach.
Premiér tvrdí, že štát by investoval len do najnevyhnutnejšej športovej a dopravnej infraštruktúry, ktorá by bola použiteľná aj po skončení hier.
Poprad a Liptovský Mikuláš by mali dostať nové zimné štadióny, v Jasnej by mali vyrásť nové parkoviská a cesty.
„My nechceme stavať tunel popod Tatry. Hovoríme o elementárnych dopravných spojeniach, o elementárnej infraštruktúre, ktoré tieto strediská potrebujú,“ dodal Fico
Výšku nákladov nevedel odhadnúť ani minister školstva Dušan Čaplovič, do rezortu ktorého patrí aj šport.
„Priorita je na Poliakoch, my sa budeme na financovaní len spolupodieľať, asi v pomere sedemdesiat ku tridsiatim percentám. Nemám pocit, že by sme to nedokázali zvládnuť,“ povedal poslanec, bývalý futbalový reprezentant a tréner Dušan Galis.
Šetrne voči životnému prostrediu
Vláda chce ustrážiť v rámci výstavby športovísk a infraštruktúry ekológiu.
„Už pri schvaľovaní dokumentu vo vláde sme jasne dali do uznesenia, že sa musí vždy brať ohľad na ochranu životného prostredia a záujmy Vysokých Tatier. Takto to aj bude. Musíme ale nájsť nejakú rovnováhu medzi záujmami ochranárov a záujmami štátu,“ zdôraznil slovenský premiér.
Paralelne so spoločným zasadnutím slovenskej a poľskej vlády v Poprade sa na druhej strane hranice stretli slovenskí a poľskí ochrancovia prírody.
„Nízke Tatry sú už tak zničené, že olympiáda im už neublíži,“ hovorí Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Ochranár tvrdí, že Slovensko by bolo prvou krajinou v histórii olympionizmu, ktorá by organizovala hry na území národného parku.
„Sú len dve možnosti. Buď národný park Nízke Tatry zrušiť, alebo sa kandidatúry vzdať.“
VLK sa chce s partnermi dohodnúť na vypísaní dvoch petícií – jedna by bola za, druhá proti olympiáde.
„V Davose a vo Viedni občania v referende hry odmietli. Naša vláda nie je ochotná referendum vypísať. My sme sa rozhodli na oboch stranách hranice urobiť formou petície prieskum. Uvidíme, ako zareagujú občania.“
