Robert Fico podpisoval memorandum s firmou U. S. Steel v teatrálnom štýle.
Mal na sebe ochrannú helmu i okuliare, na obleku navlečený plášť a keď chcel ratifikovať dokumenty, musel si sňať pracovné rukavice.
Keďže sa už i v minulosti často obliekol podľa typu udalosti, ľudia ho mohli vidieť vo viacerých kostýmoch: ako baníka, vojaka, futbalistu, hokejistu či stavbára.
Spýtali sme sa ľudí rôznych profesií, ako to na nich pôsobí:
Zuzana Piussi, dokumentaristka: Vyrastali sme v tom, komunistickí funkcionári sa radi prezliekali za robotníkov. Teším sa na to, keď sa prezlečie za zdravotnú sestru.
Braňo Bezák, Creative Team Director reklamnej agentúry Istropolitana D'Arcy: Ide o snahu priblížiť sa k ľuďom práce, čo na nich pôsobí pozitívne. Je to dobre vymyslená marketingová stratégia, lebo ukazuje, že napriek tomu, že sa pohybuje v spoločenských výšinách, ani nížiny mu nie sú vzdialené, a že mu tento kostým padne rovnako dobre ako pracovníkom.
Juraj Nvota, divadelný režisér: Pôsobí to na mňa divadelne, je to zinscenované ako bohoslužba. Premiér je prvý herec súboru. Naši ľudia stále volia hercov, ktorí vedia presvedčivo hovoriť svoj text. A Fico je dobrý herec.
Lukáš Bakoš, managing director spoločnosti Maxman Consultants: Odohrávalo sa to v areáli U. S. Steelu, kde platia striktné bezpečnostné pravidlá. Z pohľadu U. S. Steelu to vnímam ako silný signál k svojim pracovníkom, že každý, kto tam príde, ich musí dodržiavať.
Peter Kalmus, výtvarník: Vnímam to ako PPP, politicko-populistické-performance. Fico je schopný vynoriť sa aj v potápačskom neopréne zo Štrbského plesa, aby získal dôveru. Aj komunistom bolo toto blízke. Keď sme sa po revolúcii dostali do sídla ŠtB, videli sme, že tam skladovali množstvá rôznych preoblečení.
Dušan Trančík, filmový režisér: Preoblečenia, ktoré sme schopní sledovať, sú oveľa prijateľnejšie ako tie skryté.

Beata
Balogová
