Volebné programy pravicových zoskupení obchádzali jeden horúci zemiak. Možno sa problém nezdá až taký „veľký“ ako rôzne tendre, vily a prepustení mafiáni. Čo do spoločenského vplyvu je však nemenej závažný, ak nie závažnejší. Ide o verejnoprávne média, presnejšie televíziu.
Ak sa pozrieme po rôznych štátoch Európy, zistíme, že verejnoprávne televízie tam kvalitne existujú, prosperujú a sú uznávané a vážené. Či je to anglická BBC, rakúska ORF, česká ČT, či nemecká ZDF atď. Nikde si ich existenciu nedovolia spochybniť. Hovoriť o tom, ako vysoko BBC stavia latku spravodajstva a vzdelávacích programov, ako ČT podporuje vlastnú tvorbu a stará sa o mapovanie histórie a súčasnosti a ako publicistika ORF pomáhala aj u nás osvetľovať komunistické temno, asi netreba. Nejeden náš názor bol týmito médiami formovaný. Napriek tomu názory na existenciu STV sú v našej spoločnosti, mierne povedané, rozporuplné.
Nechcem tu hovoriť o kauzách a kauzičkách, riaditeľoch a riaditeľských pešiakoch, poverencoch a štatutárnych zástupcoch. Väčšina z nich za svoju činnosť znáša spoločenské pohŕdanie a odsúdenie. Chcem hovoriť o tom, čo ďalej. Postoj „mŕtveho chrobáka“, ako ho prezentovala doterajšia vládna garnitúra, narobí na myslení obyvateľov tohto štátu ďalšie škody. Už iba slepý nevidí, že nedostatok kvalitných programov robí len jedno - dovoľuje, aby vznikal národ bez sebavedomia, sebareflexie a sebapoznania.
Že sme to kedysi vedeli, svedčí hromada ocenení. Nové nepribúdajú. Na pozeranie nám z pôvodných programov ostali, pritiahnuté za vlasy, moderní gladiátori a rovnako ako my kultúrne oklieštení politici. Dosť málo na to, aby tu mohla vzniknúť iná kvalita, než sami predstavujeme.
Povedomie, vlastne nepovedomie spolunáležitosti s vlastným národom, ktoré sa tu šíri, vidieť najmä na mladej generácii. Väčšina uvažuje o emigrácii. Chýba tu silný záchytný bod. Chýba tu budovanie siete, ktorá vytvára pozitívne myslenie a predurčuje pozitívny vzťah. Význam verejnoprávnej, na iných ako komerčných hodnotách budovanej televízie je v tomto procese neodškriepiteľný.
Vo všetkých okolitých štátoch si to uvedomili. Vytvorili si predovšetkým právne a spoločenské kontrolné rámce. Ukazuje sa, že trhové prostredie nedokáže a asi ani nechce vytvoriť podmienky na vznik nekomerčných programov. Naopak, ďalej natŕča ruky vo svojej nenažranosti. Verejne sa šušká, že sa znova „rokuje“ o privatizácii STV 2, že sa post riaditeľa neobsadí schopným odborníkom, ale politicky vyhandlovaným protežantom. Kam to doteraz viedlo, radšej nespomínať.
Je tu vážna otázka - budeme sa na to pozerať v priamom prenose a za vlastné peniaze alebo sa ozvú politici a povedia nám, ako tomu mienia zabrániť?
Autor: PETER MRVA(Autor je publicistom a rozhlasovým autorom)
