Povolebné prerozdeľovanie parlamentných postov medzi koalíciou a opozíciou sa zopakuje podľa scenára spred štyroch rokov. Aj napriek tomu, že podpredseda víťazného HZDS Vojtech Tkáč tvrdí, že HZDS má nárok na post predsedu parlamentu. Argumentuje, že by sa tak malo automaticky diať v pomernom volebnom systéme. Predseda druhej najúspešnejšej strany vo voľbách Mikuláš Dzurinda si to však nemyslí. Ponúka opozícii jedno kreslo podpredsedu parlamentu a odvoláva sa na „tradíciu“, ktorú sám v roku 1998 spoluzakladal.
Je jasné, že Dzurindova tradícia sa HZDS nebude páčiť. Už slová Tkáča, že by bolo dobré po týchto voľbách ,,raz a navždy“ vytvoriť systém rozdelenia funkcií, podľa ktorého by post šéfa parlamentu automaticky patril opozícii, to naznačujú viac než jasne. Otázne je, či je Slovensko na založenie takejto novej tradície pripravené. A tiež, či práve HZDS by malo stáť pri jej zrode.
Isteže nie je nepredstaviteľné, aby sa stoličky šéfa vládneho kabinetu a šéfa parlamentu delili medzi víťazov a porazených. V Českej republike sa o to už raz pokúsili. Klaus premiéroval, Zeman riadil parlament. Keď si posty neskôr títo dvaja vymenili, nešlo už o veľkorysé gesto či tradíciu. Vtedy to bol dosť nevkusný politický obchod pravice s ľavicou.
Inak sa však táto tradícia veľmi nepestuje. Ani v okolitých krajinách s pomerným volebným systémom. Aj tam bohato stačí opozícii nejaké to kreslo podpredsedu parlamentu a šéfov výborov. Na robenie konštruktívnej opozičnej politiky je to viac než dosť.
Ale ťažko si predstaviť, že by malo opozičné HZDS viesť parlament. Skúsenosti z predchádzajúceho volebného obdobia a účinkovania mečiarovcov v parlamente jasne hovoria, že túto ustanovizeň by opäť používali najmä na povalenie novej vlády. Celkom neskutočne znie, žeby zbor zákonodarcov viedol predseda HZDS. Teda Vladimír Mečiar, pre ktorého aj napriek právnickemu vzdelaniu zákon a jeho dodržiavanie veľa neznamenajú.
Preto bude dobré, ak to v parlamente bude vyzerať podľa Dzurindovej tradície. Na tú Tkáčovu HZDS ešte nedorástlo. A ak niekomu chýbajú nové tradície, jedna sa ponúka – predsedom parlamentu by tentokrát nemusel byť Slovák.
