Nominanti SNS uzatvorili predraženú zmluvu na prázdnu budovu. Most-Híd to skúmal analýzou, ktorú nikto nevidel.
BRATISLAVA. Predražený storočný prenájom budovy v Liptovskom Mikuláši, o ktorom denník SME písal minulý týždeň, nie je jediným prípadom zvláštneho hospodárenia s majetkom štátneho Geodetického a kartografického ústavu (GKÚ).
Nevýhodnú zmluvu, na základe ktorej dostávala firma Armagedon 89-tisíc eur mesačne za poskytnutie budovy pre archív, podpísali počas prvej vlády Roberta Fica nominanti SNS.
Po voľbách v roku 2010 ich vystriedali nominanti Mosta-Hídu, ktorí si objednali a zaplatili sériu zvláštnych analýz.
Čítajte tiež:
Kartografi dali za bezpečnosť údajov desať miliónov, súťaž nebola
Analýza 1: PrenájomKartografi
Za čo platili a budú platiť
firme Armagedon budú platiť 89-tisíc eur mesačne za prenájom budovy najmenej do roku 2057,
analýza návrhu postupného zvyšovania nájmu na dvojnásobok stála 7176 eur,
za právne analýzy, ktoré vypracoval advokát Vladimír Hrtko, dali vyše 70-tisíc eur. Nevedia ich nájsť.
GKÚ nechal na pokyn nadriadeného Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) urobiť právnu analýzu zmluvy s Armagedonom. Stála 35 520 eur a zadali ju advokátovi Vladimírovi Hrtkovi.
Keď do ústavu prišiel minulý rok nový riaditeľ Juraj Celler, analýzu hľadal, ale nenašiel.
Na úradnom prerokovaní sa oficiálne pýtal bývalého riaditeľa Ľuboslava Michalíka, či mu analýzu dodali. Podľa zápisnice odpovedal: „Plnenie dodané nebolo v žiadnej forme.“
Michalík dal pritom príkaz na uhradenie faktúr. Keď GKÚ písomne žiadal od advokáta Hrtka peniaze naspäť, odpísal, že už ju v ústave osobne odovzdali a 35-tisíc eur s úrokmi odmietol vrátiť.
Analýza 2: BezpečnosťPrávnik Hrtko na objednávku GKÚ analyzoval za ďalších 35 540 eur aj inú zmluvu, ktorú za prvej Ficovej vlády podpísal riaditeľ ústavu Patrik Hensel.
Týkala sa systému s názvom Centrálne monitorovanie bezpečnosti, za ktorý zaplatil GKÚ medzi rokmi 2008 a 2010 viac ako desať miliónov eur.
Ani táto analýza v úrade nie je a aj v jej prípade Michalík tvrdí, že ju nedodali.
Okresný súd Bratislava II vo februári rozhodol, že Hrtko má vrátiť štátu 71 160 eur. Advokát sa odvolal.
SME oslovilo cez jeho asistentku aj Hrtka. Na odkaz nereagoval.
Analýza 3: IndexáciaZa prenájom budovy dostával Armagedon asi 9,9 eura, pričom v Liptovskom Mikuláši sa skladové priestory prenajímajú ani nie za tretinu.
Firme sa to však málilo a štátu navrhla indexáciu nájomného, podľa ktorej by sa suma do roku 2057 postupne zvýšila zhruba až na 20 eur za štvorcový meter.
Aj tento návrh si vedenie GKÚ a ÚGKK za vlády Ivety Radičovej nechalo zanalyzovať.
Externý poradca, firma ADGAVOS TAX, vypracovala za 7176 eur 14-stranový dokument, ktorého záverom je, že zvyšovanie nájomného neodporúčajú.
Faktúru za ÚGKK podpísala vtedajšia šéfka služobného úradu Jana Jakabová, ktorá je momentálne šéfkou osobného úradu ministerstva obrany.
Ako vždy, nehovorí sa o jedinej podstatnej veci - na čie účty a ktoré adresy odtekajú príjmy za nájom z firmy Armagedon, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Archív políciu nezaujalPolícia dvakrát zastavila vyšetrovanie predraženého nájmu v Liptovskom Mikuláši.
BRATISLAVA. Hoci polícia v rokoch 2010 a 2011 vyšetrovala prípad podozrivého prenájmu budovy, v ktorej má byť najmenej do konca roku 2057 archív Geodetického a kartografického ústavu (GKÚ), trestné oznámenia odmietla.
Oznámenia na prenájom z čias prvej vlády Roberta Fica, keď GKÚ ovládali nominanti SNS, podal nominant Mosta-Hídu Ľuboslav Michalík.
Písal v ňom o zmluve podpísanej riaditeľom ústavu Patrikom Henselom, ktorej „nepredchádzalo výberové konanie a taktiež absentuje dohodovacie konanie o výške nájomného“.
Michalík v novembri 2011 polícii napísal, že práva a povinnosti zmluvných strán sú v zmluve „v hrubom nepomere v neprospech nájomcu a niektoré ustanovenia odporujú dobrým mravom“.
Zmluva s opciou do roku 2107 sa totiž dá vypovedať len ak GKÚ zaplatí firme Armagedon okolo 14 miliónov eur, čo je niekoľkonásobná hodnota celej budovy.
Vyšetrovateľ podanie, v ktorom GKÚ podozrieval Hensela z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, už o mesiac odmietol.
„V uvedenej veci ide o obchodnoprávny spor,“ zdôvodňoval. GKÚ sa podľa vyšetrovateľa môže obrátiť na súd, aby zmluvu zrušil.
Michalík požiadal prokuratúru, aby prípad dozorovala a proti rozhodnutiu policajta podal sťažnosť. Prokurátorka rozhodnute vyšetrovateľa zrušila ako „predčasné a nezákonné“ a nariadila mu, aby prípad preveril znovu.
Ten istý vyšetrovateľ vypočul Hensela a prípad opäť odmietol. V odôvodnení napísal, že prenájom GKÚ uzavrel na základe pokynov nadriadených a „nie z vlastného presvedčenia a iniciatívy s účelom obohatiť sa alebo spôsobiť škodu na štátnom majetku“.
Hensel tvrdí, že budova nie je poloprázdna kvôli nemu a že sa ceny prenájmu v roku 2008 a 2013 nedajú porovnávať. Nové vedenie GKÚ sa teraz súdi o platnosť zmluvy.
Miroslav Kern
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
