Hľadáme kolegu. Ideálne sólo hráč, tichý, plachý samotár. Vítané zhoršené komunikačné schopnosti, spomalené rozhodovanie a ochota pochybovať o všetkom, predovšetkým o sebe. Odpor k teambuildingu výhodou!
Na to, že opis vyššie spĺňa z ľudstva tretina až polovica, a práve toľko ľudí patrí medzi introvertov, je v obehu inzerátov v tomto duchu podozrivo málo. Ideálom pre firmy je úplne iný pracovník, sympatický extrovert.
V dnešnom svete úspechu a kariéry zbiera body akčný, družný optimista. Usmievavý, asertívny a vždy dobre naladený zamestnanec so schopnostou nadväzovať konverzáciu, hriať sa v centre pozornosti, nahlas veľa rozprávať, o to menej počúvať a pôsobiť sebaisto, vždy, za každých okolností.
To je dnešný ideál. Niekto ho má v krvi a zvyšok sa pretvaruje. Kto nezažil pracovný pohovor, kde radšej dobrovoľne nasadil bodrú masku extroverta, pretože mal pocit, že to presne v tomto štýle od človeka chcú?
Hanblivé dieťa
Ak patríte k introvertom, tak s tým máte skúsenosti. V detstve ste bývali typickým hanblivým dieťaťom, ktoré sa nehrnie do centra spoločnosti a zabaví sa osamote. V práci máte povesť čudáka a mizantropa, čo chodieva na obedy najčastejšie osamote, oblúkom obchádza debatný klub v kuchynke a radšej dáva prednosť dobrej knihe pred večerom v spoločnosti. Konverzácia vo výťahu o počasí s neznámou osobou? Už len predstava vás desí.
Ste extrovert alebo introvert?
„Odpovedzte na každú otázku „áno“ alebo „nie“, vyberte si odpoveď, ktorá vás lepšie charakterizuje.ext
Uprednostňujem konverzáciu s jedným človekom pred skupinovými aktivitami.
Často sa radšej vyjadrujem písomne.
Dávam prednosť samote.
Na bohatstve, sláve a postavení mi záleží menej ako mojim vrstovníkom.
Nemám rád povrchné rozhovory, ale baví ma rozprávať sa do hĺbky o niečom, čo považujem za dôležité.
Ľudia hovoria, že viem počúvať iných.
Príliš neriskujem.
Baví ma práca, ktorá umožňuje „ponoriť sa“ bez väčšieho vyrušovania.
Rád oslavujem narodeniny v menšom kruhu, len s jedným či dvoma najbližšími priateľmi a príbuznými.
Ľudia ma popisujú ako človeka „mierneho“ a „ jemného“.
Radšej neukazujem prácu druhým a nehovorím o nej, kým nie je hotová.
Nemám rád konflikt.
Najlepšie svoju práci odvediem samostatne.
Mám tendenciu pred hovorením premýšľať.
Keď som niekde vonku v spoločnosti, vyčerpá ma to, aj keď sa dobre bavím.
Často nechám hovory spadnúť do hlasovej schránky.
Keby som si mohol vybrať, dal by som prednosť víkendu, kde by som nemusel robiť vôbec nič, pred víkendom, na ktorý je naplánovaných príliš veľa vecí.
Robiť viac úloh naraz ma nebaví.
Dokážem sa ľahko sústrediť.
Pri výučbe dávam prednosť prednáškam pred seminármi.
Čím častejšie ste odpovedali „áno“, tým ste pravdepodobnejšie väčší introverti. Ak ste zistili, že počet „áno“ a „nie“ je zhruba v rovnováhe, potom ste ambivert – áno, také slovo tiež existuje.(Susan Caine: Ticho. Sila introvertov vo svete, ktorý nikdy neprestáva rozprávať)
Lenže práve v tom môže byť problém. V knihe s názvom Ticho. Sila introvertov vo svete, ktorý nikdy neprestáva rozprávať americká autorka Susan Cainová dvíha prst a varuje pred nebezpečným trendom.
V bestselleri preloženom do tridsiatich jazykov hovorí, že súčasná spoločnosť preferuje extrovertov na úkor introvertov a že robí chybu. Z postavy sympatického družného chlapíka sme si vytvorili ideál, „normu, čo nás ovláda a ktorej sa musíme prispôsobiť“, ak chceme byť úspešní.
Začína to na školách (autorka rozoberá situáciu v USA, ale trend je očividne širší), kde si tiché, uzavreté deti koledujú o pozornosť psychológa, zatiaľ čo výuka smeruje k opaku. Prezentovať názor za každú cenu - výrazne, nahlas, aj názor, ktorý je bezcenný a tak je lepšie mlčať.
Introvertné batoľa
Podceňovať introvertov a prerábať ich povahu sa však ukazuje ako veľká chyba.
Napokon, dva typy osobností nie sú len výmyslom psychológov. Experimenty s fungovaním mozgu ukazujú, že sa líšia nastavením nervovej sústavy.
V roku 1989 začal slávny americký psychológ Jerome Kagan dlhodobý pokus, ktorý beží dodnes. Vzorku Američanov sledoval od útleho detstva cez obdobie dospievania až do dospelosti. Chcel zistiť, od čoho všetkého závisí ich temperament.
Pokusu sa zúčastnilo vyše päťsto štvormesačných batoliat, ktoré vedci testovali. Vystavovali ich rozličným podnetom, napríklad pred nimi nafúkli a praskli balónik, ukazovali im výrazné farebné predmety a sledovali reakcie.
Okolo štyridsať percent detí na podnety reagovalo pokojne a nedalo sa výskumníkmi vyviesť z miery, no ďalších dvadsať percent malo prudšie reakcie - kričali, metali končatinami, gúľali očami, zrýchlil sa im tep.
Vedci potom vyslovili prekvapivú hypotézu. Zo skupiny detí s výraznejšou reakciou, predpovedal Jerome Kagan, vyrastú skôr uzavretí introverti, kým pokojnejšie batoľatá majú väčšiu šancu, že sa stanú extrovertmi.
Predpoveď sa naplnila, keď vzorka testovaných detí dorástla do dospelosti.
Citliví a necitliví
Asi by sme očakávali niečo presne opačné, ale má to vysvetlenie. Vedci totiž objavili, že odlišnosť osobností spôsobuje rozdielna citlivosť nervovej sústavy.
Introvert je vnímavejší, citlivejšie reaguje na podnety - to je dieťa z nášho pokusu vyrušené zvukom prasknutého balónika. Práve z neho pravdepodobne vyrastie hanblivý tínedžer stresovaný množstvom spoločenských podnetov, až sa celkom prirodzene utiahne do súkromia, ku knihe či počítaču.
Extrovert je úplný opak, potrebuje výraznejšie stimuly. Osamote neobsedí, rýchlejšie ho prepadne nuda, vyhľadáva vzrušujúce situácie. Môžu to byť adrenalínové športy či intenzívny spoločenský kontakt s bujarými večierkami.
Sila introvertov - prednáška Susan Cainovej na konferencii TED:
Tiché zvieratá
Čo to pre nás znamená? Ak má sklony k introverzii také množstvo ľudí v génoch, tak len ťažko pôjde o nejakú úchylku či hendikep. Už fakt, že naši introvertní predkovia prežili a gény odovzdali ďalšej, totiž napovedá, že sklony k introverzii pomáhali prežitiu. Nejako sa osvedčili v živote.
Napokon aj v prírode nachádzame druhy pôsobiace introvertne alebo extrovertne. Mačky budú zrejme väčší introverti ako psy. Jedinci rovnakého druhu však tiež ukazujú rozdielny temperament. Niektoré exempláre radšej vyčkávajú a majú sklon k plachosti, kým iné sa za korisťou bezhlavo vrhajú.
Samotná príroda pritom nedáva prednosť ani jednej stratégii. Pokladá za výhodné zachovať ich obidve, pretože sa ukázali efektívne v závislosti od podmienok. Malý príklad z lesa - v dlhej zime, keď zvieratá trápi nedostatok potravy, skôr prežije „extrovertný“ dravec schopný zdroje vybojovať. Tá istá vlastnosť môže byť záhubou, keď je potravy dostatok a priebojní jedinci sa zbytočne utlčú v boji o teritórium. Niečo veľmi podobné platí aj pre ľudí.
Môžeme to zjednodušiť - kým v čase vojny je spoločnosti viacej platný bojovník s kyjakom, prímerie je časom pre tichšieho introverta so zmyslom pre detaily, ktoré bežne nevidíme a predsa sú dôležité pre prežitie spoločnosti. Príkladom je vedec zahĺbený do skúmania smrtiaceho vírusu, keď naň hľadá liek.
Predsudok, že introvert nemôže byť efektívnym vodcom, poprel Mahátma Gándhí (1869 - 1948). Práve jeho Indovia nasledovali v boji za samostatnosť.
Omyly v skupine
Podobne nesprávny je rozšírený predsudok, že extrovert je všeobecne schopnejší než introvert.
Hlučnejších a výraznejších ľudí naše podvedomie skutočne vníma ako schopnejších a múdrejších - spomeňte si na poradu, kde sa stalo, že ste rozvíjali nápad, ktorý zaznel hlasno alebo bol prvý. Bol to však z nápadov naozaj ten najlepší? Veľmi často nebol. Lenže vy ste precenili rečnícke vlohy toho, kto ho navrhol, na úkor obsahu.
Rovnaký pozor si treba dávať na myslenie v skupine. Hromadná porada v štýle „viac hláv viac vie“ často vedie k omylom a nie k lepším výsledkom. Niekedy je skrátka lepšie porozmýšľať introvertne, osamote, v súkromí.
Aj pracovisko by malo odrážať fakt, že najtvorivejší ľudia majú sklony k introverzii. Dnes sú módou otvorené kancelárie bez stien, kde, ako mnohí veria, zamestnanci nemôžu leňošiť a navzájom sa inšpirujú. V skutočnosti často platí opak. Nedostatok tvorivého súkromia stresuje a rozptyľuje.
Ďalší úspešný introvert počítačového biznisu, zakladateľ Microsoftu a miliardár Bill Gates (1955).
Ideálny šéf
Podobným mýtom sa ukázala predstava, že najlepším lídrom firmy býva extrovertný manažér s kúzlom osobnosti. Prieskum medzi päťsto manažérmi špičkových spoločností vrátane Googlu a dôstojníkmi americkej armády ukázal, že na pracovisku skôr funguje kombinácia osobností.
V tých najlepších tímoch sa extroverti ideálne dopĺňajú s introvertmi. Extrovertný šéf je správna voľba pri pasívnych podriadených, ktorých treba povzbudzovať k výkonom. Naopak, introvertné vedenie docenia aktívni a kreatívni zamestnanci. Tu je žiadúci skromný a pokorný šéf so schopnosťou počúvať a prenechať iniciatívu podriadeným.
Otázkou zostáva, čo s vami, ak ste sa narodili ako introvert či extrovert? Dá sa s tým niečo robiť, alebo sa treba zmieriť s osudom? Má sa ľudstvo rozdeliť na polovice, jedna bude na javisku a druhá zalezená v pustovni či ateliéri?
Našťastie to nie je také fatálne. Nielen psychológovia vedia, že každá osobnosť dokáže konať proti svojmu temperamentu, v prípade, že to žiada situácia a cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Aj introvert sa dokáže premôcť, zatváriť sa extrovertne a urobiť dojem na okolie, ktoré možno nespozná ten rozdiel.
Cieľom nie je nabádanie na faloš a pretvárku. Každý koná občas proti svojmu temperamentu, najmä ak mu to prinesie nejakú výhodu. Zoberme si introverta, ktorý túži po partnerke, ale nerád chodí medzi ľudí. Aj on musí raz za čas musí nechuť prekonať a zájsť do baru, ak sa chce s niekým zoznámiť.
Introvertná hviezda
Aj introvert teda môže byť rockovou hviezdou, herečkou či televíznym hlásateľom. Mal by však dodržiavať niekoľko zásad, ak nechce skončiť utrápený, vyhorený, prípadne na liekoch. V prvom rade by si mal ujasniť motiváciu a cieľ – vybrané povolanie by malo byť tým, čo ho ozaj napĺňa.
A potom je dôležité dobíjať si baterky. Zaliezť kamsi do úkrytu - a potom sa vrátiť späť do hlučnej spoločnosti.
Zdroj: Susan Cainová, Ticho. Sila introvertov vo svete, ktorý nikdy neprestáva rozprávať.

Beata
Balogová
