Znovuotvorenie prípadu by pripadalo do úvahy len po súhlase ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora a Najvyššieho súdu.
BRATISLAVA. „Budeme bojovať aj na medzinárodnom poli, ak to bude nevyhnutné. Je to trojnásobná premyslená vražda,“ povedal SME Stanislav Jakubčík, právny zástupca rodiny, ktorej troch členov zavraždil minulý rok v júni mestský policajt Milan Juhász. Ďalších dvoch Juhász postrelil.
Svoj čin odôvodnil frustráciou z toho, že s miestnymi Rómami nevedel urobiť poriadok.
Podľa znalcov bol psychicky chorý a odporučili súdu, aby ho dal do ústavu. Ten súhlasil a udelil Juhászovi mimoriadne nízky deväťročný trest. Rozsudok je právoplatný, ani prokurátor, ani Juhász sa neodvolali.
Jakubčík posudku psychiatrov neverí a už teraz ohlasuje podnet na mimoriadne dovolanie. Na jeho podanie má pol roka.
Obrátiť sa môže na ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora, ktorí môžu požiadať Najvyšší súd o znovuotvorenie prípadu.
„Nikto nechce vidieť v Juhászovi páchateľa,“ hovorí Jakubčík.
Čítajte tiež:
Prokurátor: Rozhorčenie chápem, ale Juhász je chorý
Znalci trvajú na svojom
Čo napádajú
Sporné body
- Iba jeden posudok. Zástupca rodiny navrhoval kontrolný posudok, prokurátor ani súd na to nevideli dôvod.
- Strata pamäti. Zástupca rodiny upozorňuje na Juhászovu výpoveď po vražde, ktorá podľa neho preukazuje, že nemal stratu pamäti, ako tvrdia znalci. Napríklad si presne pamätal, že zobral z domu dva zásobníky plné nábojov. Znalci povedali, že tak vypovedal preto, lebo to robil každý deň a mal to zautomatizované.
- Klasifikácia choroby. Jakubčík spochybňuje aj diagnózu. Podľa nej je možná, len ak nie je v spojení s alkoholom, ale znalci hovoria, že alkohol mohol byť spúšťačom vraždenia.
Posudok na Juhásza vypracovali znalci Milan Čerňan a Elena Mokrášová. Spolu ho videli sedemkrát. Viacerí psychiatri hovoria, že je to luxus, ktorý si často nemôžu dovoliť.
„Máme vrahov, ktorých vidíme raz na dve hodiny a urobíme posudok,“ tvrdí znalec Petr Zvolský z Psychiatrickej kliniky v Prahe.
Štyri stretnutia vraj nie sú bežné ani pri viacnásobnom vrahovi.
Psychiater Michal Patarák, ktorý nie je znalcom, hovorí, že posúdenie stavu nemusí byť priamo závislé od času, ktorý psychiater s posudzovaným strávi.
Problémom skôr podľa neho je, že „každý znalec má k dispozícii prítomnosť posudzovaného a minulosť skutku, ktorá sa už nevráti a k nej sa môže viac-menej priblížiť, ale nie dostať“.
Preto si podľa psychiatra nemôže byť súdny znalec už z povahy veci istý stopercentnosťou svojich záverov.
Patarák argumentuje prípadom masového vraha Andersa Breivika, ktorému v prvom posudku tím psychiatrov diagnostikoval paranoidnú schizofréniu, čo by znamenalo úplnú nepríčetnosť. Ako sa mohol taký omyl stať, psychiater odpovedať nevie.
Kontrolný posudok nebol
Pri takom otrasnom skutku, ako je masová vražda, môže podľa Pataráka i odborník ostať šokovaný a vypučí v ňom nevyslovené vnútorné presvedčenie, že také niečo nemohol spáchať „normálny“ človek.
„Potom už triedi a narába s dostupnými informáciami i samotným posudzovaným tak, aby to všetko zapadlo do šablóny duševnej poruchy.“
Patarák však nechce spochybniť posudok Juhászovho stavu.
Čerňan v rozhovore pre SME vravel, že každý znalec musí subjektívne vklady minimalizovať. O tom, že Juhász stav nehral, boli odborníci presvedčení.
Pochybnosti v prípade by mohol vylúčiť ďalší, kontrolný posudok. V prípade Breivika bol napríklad úplne odlišný od pôvodného.
U nás ani v Česku sa však zvyčajne nerobia, a to ani vo veľkých prípadoch. Často je dôvodom šetrenie peňazí.
Beata
Balogová
