BRATISLAVA. Gymnázium na Novohradskej ulici v Bratislave a elektrotechnická priemyslovka v Prešove sú najkvalitnejšie stredné školy na Slovensku.
Vyplýva to z rebríčkov kvality stredných škôl, ktoré pripravil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Zostavili ich v dvoch kategóriách – gymnáziá a stredné odborné školy – v členení podľa krajov aj za celé Slovensko. Analytici vychádzali z verejne dostupných údajov za posledné štyri roky.
Riaditeľka bratislavského gymnázia na Novohradskej ulici Zuzana Munková aj riaditeľ prešovskej eletrotechnickej priemyslovky Slavomír Kožár vravia, že o kvalite ich škôl svedčí aj to, že každý rok sa im hlási viac žiakov, než môžu prijať.
Svoj úspech vidia aj v tom, že podporujú žiakov v rôznych projektoch a držia krok s technologickým vývojom. Počty nezamestnaných absolventov počítajú ledva na prstoch rúk.
Pozrite si najlepšie školy na mape:
Najlepší sú v regiónoch
Hoci je najkvalitnejšie gymnázium v Bratislave, v prvej desiatke je najvac gymnázií zo Žilinského kraja.
Prehra Bratislavského kraja je oveľa zrejmejšia pri stredných odborných školách. Jeho najúspešnejšia škola je až na 41. mieste.
V prvej desiatke sú okrem prešovskej priemyslovky ešte dve školy z tohto kraja a tri z Trenčianskeho.
Nižšia kvalita stredných škôl v Bratislavskom kraji môže podľa šéfa INEKO Petra Goliaša súvisieť s nižšou atraktivitou učiteľského povolania vzhľadom na vyššie mzdy v iných odvetviach.
Ministerstvu školstva podľa hovorcu Michala Kaliňáka „neprináleží hodnotiť rebríčky mimovládnych neziskových organizácií či iných inštitúcií“.
Interaktívne porovnanie kvality základných, stredných a vysokých škôl:
SKOLY.SME.SK a VYSOKESKOLY.SME.SK >>
Merali rôzne kritériá
„Žiaci, rodičia ani širšia verejnosť nemajú spoľahlivé a porovnateľné informácie o výsledkoch žiakov v konkrétnych školách,“ vysvetľuje Goliaš dôvod, prečo sa rozhodli hodnotiť kvalitu škôl.
Do úvahy podľa Petra Klátika z inštitútu brali výsledky žiakov v externej časti maturity zo slovenského či maďarského jazyka, matematiky, z angličtiny a nemčiny, ale aj počet absolventov na úradoch práce či ohodnotenie mimoriadnych výsledkov žiakov podľa metodiky ministerstva školstva.
Inštitút nehodnotil školy, ktoré mali pre štatistické zisťovanie za posledné štyri roky málo žiakov, napríklad menej ako 80 maturantov zo slovenčiny, angličtiny či nemčiny.
Napriek tomu ohodnotili 79 percent všetkých gymnázií a 84 percent stredných odborných škôl.
Šéf INEKO: Niektorí majú peniaze a zlé výsledky
Ministerstvo školstva by sa malo pozrieť na školy, ktoré majú veľa peňazí a zlé výsledky, hovorí šéf INEKO PETER GOLIAŠ.
Prekvapili vás výsledky hodnotenia škôl?
„Prekvapením napríklad bolo, že existujú školy s výrazne nadpriemernými finančnými zdrojmi od štátu a výrazne podpriemernými výsledkami ich študentov.“
Aké závery podľa vás vyplývajú z týchto rebríčkov?
„Rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Môžu tak byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, no najmä by mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už pri prijímaní na vysoké školy, alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.“
Čo by si z hodnotenia malo zobrať ministerstvo školstva?
„Pre ministerstvo ide o dôležité údaje, ktoré by mohlo využiť v záujme zvyšovania efektívnosti vzdelávania. Osobitnú analýzu si žiadajú školy s nadpriemernými zdrojmi a podpriemernými výsledkami. Ministerstvo by tiež malo aktívne podporovať spresňovanie metodiky hodnotenia škôl a následne aj zber čo najobjektívnejších dát.“
Ján Krempaský

Beata
Balogová
