BRATISLAVA. Slovensko by malo každoročne pridávať do školstva 200 miliónov eur, aby sa do piatich rokov dostalo na priemernú úroveň výdavkov krajín OECD do školstva.
Podľa správy ministra školstva Dušana Čaploviča pre parlament, ktorej pracovnú verziu zverejnil portál hnonline, by regionálne školstvo malo dostať navyše 140 miliónov eur a vysoké školstvo ďalších 60 miliónov.
Podľa ministerstva financií školstvo patrí medzi rozpočtové priority, avšak dôležité je plnenie rozpočtových cieľov.
"Akékoľvek podrobnosti budú zrejmejšie po zverejnení východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014-2016," zareagoval poradca ministra financií Radko Kuruc.
Odborári: Mnohé požiadavky splnili
Zvýšenie o dvesto miliónov eur každý rok požadovali aj školskí odborári.
"Podľa nás je tam viac ako 60 percent našich požiadaviek," skonštatoval šéf školských odborárov Pavel Ondek v súvislosti so správou.
Materiál, ktorý si vyžiadal parlament od vlády do konca marca, minister odovzdal predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi posledný pracovný deň 28. marca.
Podľa opozičných poslancov však nebolo dodržané uznesenie parlamentu, ktorý žiadal o predloženie správy vládu.
Čaplovičova správa zatiaľ vládou neprešla a nebola ani zverejnená. Do médií unikla jej pracovná verzia.
Menej učiteľov by malo znamenať vyššie mzdy
Medziročné zvyšovanie zdrojov do regionálneho školstva o 140 miliónov eur má podľa správy sprevádzať aj tlak na ich efektívne využívanie. Sieť škôl a školských zariadení je potrebné optimalizovať.
Jedným z nástrojov na zvýšenie efektívnosti siete škôl a tým aj získanie peňazí na zvyšovanie platov učiteľov je zvýšenie počtu žiakov v triedach.
Prostriedky by sa tak mohli využiť radšej na menší počet lepšie zaplatených učiteľov.
Pri optimalizácii siete však treba brať do úvahy miestne špecifiká a celý proces potrvá dlhší čas.
Správa hovorí, že pokiaľ sa nebude riešiť nízke finančné ohodnotenie učiteľov, plány na rozvoj a skvalitnenie školstva zostanú len na papieri.
Regulácia poštu študentov odborov?
Zvýšenie prostriedkov o 60 miliónov eur do vysokého školstva je nutné, aby sa naplnili ciele správy, pokiaľ sa nezavedie školné aj pre študentov denného štúdia.
Rezort chce podporovať aj optimalizáciu siete vysokých škôl. Treba zvážiť, či je efektívna existencia samostatných vysokých škôl s rovnakými alebo podobnými profilmi, ktoré sú geograficky blízko seba. Správa spomína napríklad dve verejné školy v Trnave.
Štát by mal dostať možnosť regulovať počet študentov, na ktorých poskytne dotáciu z rozpočtu v závislosti od študijného odboru.
Pri tvorbe nového vysokoškolského zákona sa bude presadzovať možnosť, aby vysoké školy mohli používať vlastný systém odmeňovania zamestnancov.
