Šesťročná púť presklenej urny s voskovou sochou dona Bosca, v ktorej je uložená jeho pravá ruka, vyvrcholí v auguste 2015 v Turíne. Saleziáni ňou oslavujú dvojsté výročie narodenín zakladateľa rehole.
Vo štvrtok bude na slovensko-ukrajinskej hranici rušno. Slovenskí saleziáni budú vyzerať bielu dodávku s talianskou poznávacou značkou.
Navonok nenápadné auto privezie vzácny náklad, relikvie svätého Jána Bosca, zakladateľa ich rehole.
„Príde nás pozrieť, ako pracujeme a žijeme,“ hovorí provinciál saleziánov Karol Maník.
Na prvý pohľad vidieť, že sa na túto výnimočnú „kontrolu“ teší. Jeho odpoveď zároveň naznačuje, ako saleziáni púť relikvií vnímajú.
Laik by to vnímal ako príchod akýchsi pozostatkov muža, ktorého vyhlásila cirkev za svätého. Pre veriacich však príde samotný svätec.
Či bude don Bosco spokojný s tým, ako saleziáni u nás pokračujú v napĺňaní jeho myšlienok, si provinciál netrúfne povedať. „Uvidíme, čo povie“, zasmeje sa.
Pocity slovenského vojaka
Slovenskí veriaci tak budú môcť opäť prežiť to, čo už v roku 1877 na vlastnej koži zažil istý pán Ochaba z Vištuku. Je to prvý Slovák, ktorý videl dona Bosca naživo.
Ako vojak bol odvelený do Talianska, kde ho zažil pri jednej z mnohých procesií. A keďže v tom čase sa už šírila povesť jeho svätosti, spísal si Ochaba zážitok na papier, a tak sa zachovala prvá písomná zmienka o stretnutí Slováka s donom Boscom až dodnes.
Provinciál v tejto súvislosti nezabudne spomenúť ešte jednu zaujímavosť. Je pozoruhodné, že práve z Vištuku pochádzajú viacerí významní saleziáni, ako napríklad Ernest Macák.
Ďalšou zmienkou o kontakte Slovákov s donom Boscom je list z roku 1882. Budmerický kňaz sa v ňom sťažoval na zdravotné problémy. A keďže don Bosco odpisoval osobne na všetky listy, odpísal aj do Budmeríc. Kňazovi poradil a ten už nikdy nebol chorý.
Ukrytá pravica
A tak sa dostávame k pravej ruke, ktorá je práve tým pozostatkom, ktorý sa po svätcovi zachoval. Pravica je uložená v špeciálnej truhlici, ktorú ukryli do hrude voskovej sochy dona Bosca.
Ide pritom o vernú kópiu svätca. Tvár je úplne totožná. Odliatok urobili deň po smrti zakladateľa rehole saleziánov. Aj preto sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o „živú mŕtvolu“.
Vo veľkej presklenej urne takto „putuje“ don Bosco od apríla 2009. Na vysvätenom vozíku sa prepravuje bielou dodávkou a lietadlom. Prišla a príde všade tam, kde pôsobia saleziáni.
Ak by náhodou veľká socha mala odradiť, k dispozícii je aj menšia socha. V nej je uložená len časť jednej z kostí svätca. Využili to napríklad v Čechách, Belgicku, Holandsku aj Rakúsku.
Zmenšeninu sme nechceli
Slovenský provinciál pochybnosti o tom, že by ľudia zle prijali dona Bosca v životnej veľkosti, nemal.
„Naopak, možno bude výhodou, že si budú vedieť ľahšie predstaviť konkrétneho človeka,“ dodal Maník.
Bude tak jednoduchšie priblížiť sa duchu svätca. Práve to má byť cieľom púte, ktorá odštartovala pred štyrmi rokmi a vyvrcholí v auguste 2015 na dvojsté výročie narodenia dona Bosca.
Zatiaľ ju videli milióny ľudí v Južnej, Strednej aj Severnej Amerike. Veľký rozruch vzbudili relikvie v Afrike i na ázijskom kontinente.
Pozostatky privolali zázraky
V Indii sprevádzala púť mnohé zázraky. Nie raz referovali miestni o tom, že pri modlení sa chorí uzdravili, alebo ako rodičia chorých potomkov pre nich vyprosili zdravie.
Púť však nemá byť o zázrakoch. Má byť predovšetkým o návrate k posolstvu, myšlienkam dona Bosca, ktorý svoj život zasvätil pomoci mladým a opusteným. Je dôležité, aby sa ľudia i samotní saleziáni opäť nadchli pre jeho odkaz.
„Je to možnosť lepšie si premeditovať život aj dielo nášho zakladateľa,“ vníma príchod relikvií kňaz Peter Bešenyei, ktorý pôsobí na košickom sídlisku Lunik IX.
Relikvie môžu byť vzpruhou pre tých, ktorí začali pochybovať. Veriaci, ktorí už presklenú urnu s pozostatkami dona Bosca videli, hovorili o pocite dobra, ktoré ich zaplavilo.
O hlbokom pocite však hovorili aj mnohí neveriaci, ktorých relikvie svätca prilákali do kostolov po celom svete. Jeho životný príbeh je totiž mimoriadne známy a neláka len katolíkov.
Príde aj na Lunik IX
Hoci Maník vedel už štyri roky, že relikvie prídu aj k nám, program púte dolaďoval zhruba posledný rok.
Presklená urna so sochou sa totiž nezmestí na hocijaké miesto. Zhruba poltonová konštrukcia je veľká a ťažká, a preto jednotlivé miesta museli najskôr riadne zmerať, vymerať vstupy, aby príchod relikvií bol bezproblémový. Keď všetko dopadlo dobre, padla definitíva.
Zastaví sa aj na Luniku IX, kde rehoľníci pôsobia medzi rómskou mládežou. Aj tí najmladší už podľa Bešenyeia tušia, že sa niečo bude diať.
„Deti si uvedomujú, že sa pripravujeme na niečo veľké, lebo o tom často rozprávame. Aj keď nevieme, nakoľko tomu rozumejú,“ hovorí.
Samotné prípravy totiž spustili už koncom januára. Odvtedy sa pravidelne stretávajú pri modlitbách a každú nedeľu po omši nacvičujú piesne. Raz mesačne si pozvali aj hosťa, ktorý im život a dielo svätého Jána Bosca priblížil.
Nespustia z neho oči
Provinciál bude relikvie sprevádzať na každé z dvadsiatich dvoch miest, kam na Slovensku zavítajú. Privíta ich v Michalovciach po príchode z Ukrajiny a odprevadí na slovensko-rakúsku hranicu, aby mohli pokračovať do slovinského Mariboru.
Žiadne mimoriadne bezpečnostné opatrenia pritom pre dona Bosca nepripravili. Dúfajú, že ak sa s relikviami nič nestalo počas uplynulých štyroch rokov, tak sa nestane ani teraz na Slovensku.
Okrem toho by mal byť svätec stále pod dozorom. Strážia ho piati Taliani, ktorí od apríla 2009 pozostatky sprevádzajú. Na začiatku púte dali prísľub, že ho nikdy nespustia z očí. Služby tak mávajú aj v noci.
„Stali sme sa priateľmi. Bude mi za ním ľúto,“ priznal jeden zo šoférov.
