Podľa porekadiel o februári zima ešte nekončí

V pranostikách sa odrážajú skúsenosti gazdov z pozorovania prírody v tomto mesiaci, z ktorého usudzovali, aká bude jar, leto a očakávaná žatva. O počasí vo februári hovorili: Ak sa cez február zima nevysilí, tak nám Veľká noc bude v zimnej chvíli, Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi, Február biely, pole sily, Keď vo februári škovránok zaspieva, veľká zima potom ešte býva, Februárové slnko býva falošné a Vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Iné súviseli priamo s konkrétnymi dňami v mesiaci, na ktoré pripadali v starých kalendároch sviatky svätcov, mučeníkov, biblických postáv či rozšírených mien. Snáď k najznámejším patrí Na Hromnice zima polovice, používané v druhý februárový deň. Po ňom išli zaradom ďalšie priliehavé porekadlá, ako Na Blažeje slnko ešte nehreje, Agáta býva na sneh bohatá, Dorota fúka do plota, Po Dorote uschne handra na plote, Apolena býva hmlou zahalená, Na Valentína zima siliť začína, Keď je pekne na Romana, býva žatva požehnaná, Matej ľady lomí, ak ich nenájde, tak narobí. Aj pranostika používaná na konci mesiaca, 26. februára, na sviatok Stolice svätého Petra ešte varuje pred panovaním zimy: Mráz na Petra stolovanie, znamená dlhšie zimy zotrvanie.