BRATISLAVA. Ústavní sudcovia sú všade vo svete vnímaní ako autority. U nás však okrem predsedníčky, podpredsedu a hovorcu nemôžu hovoriť s novinármi.
Dodatok k zásadám poskytovania informácií platí od septembra 2009 a prijali si ho samotní sudcovia.
„Nezdá sa mi to normálne,“ hovorí o zásade bývalý ústavný sudca Juraj Babjak. Každý sudca by podľa neho mal vedieť zvážiť, kedy sa vyjadrovať môže a kedy nie.
Spočiatku sudcovia s novinármi bežne hovorili, neskôr sa začal vyjadrovať hovorca. Žiadny zákaz však neplatil a ak mali médiá záujem, mohli osloviť aj sudcov.
Spisy rozdáva šéfka
Zákaz hovoriť nie je na súde jediným problémom. Od augusta 2004 by mal mať elektronickú podateľňu, ale tá v Košiciach stále chýba.
Najnovšie už má súd elektronické prideľovanie spisov v pláne. Kým ho zavedie, bude fungovať náhodný systém tak, že sťažnosti za prítomnosti všetkých sudcov rozdelí predsedníčka alebo podpredseda súdu.
Sudcovia hovoria, že systém funguje na princípe dôvery. Šéfovi súdu sa vždy verilo, že sťažnosti rozdelí naozaj tak, ako prišli a nebude meniť ich poradie.
Na tento prístup sa oficiálne nikto nesťažoval. Bola vraj len náhoda, že podnet proti Špeciálnemu súdu, ktorý podpísali najmä politici z HZDS, dostal na stôl sudca Ján Auxt, ktorého navrhol do funkcie poslanecký klub HZDS.
Súd je zahltený
Diskusiu o dlhodobých nedostatkoch otvorili niektorí právnici nedávno, keď Ústavný súd zablokovali námietky zaujatosti sudcov v kauze Čentéš.
Predsedníčka Ivetta Macejková riešenie sľúbila, ale zatiaľ ho nepredstavila. Bude pritom kľúčové aj pre ďalšie kauzy, napríklad aj pre disciplinárne konania so šéfom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom, kde hrozí podobná situácia ako v spore o vymenovanie generálneho prokurátora.
Macejková sa zároveň verejne sťažuje na počet sťažností od nebankovej spoločnosti Pohotovosť. Podala ich viac ako desaťtisíc a šéfka súdu hovorí, že firma sa snaží „paralyzovať rozhodovaciu činnosť“ Ústavného súdu.
