BRATISLAVA. Slovensko by malo postupne zvyšovať výdavky na školstvo, aby sme do roku 2020 dosiahli šesť percent HDP.
Do roku 2020 by mal priemerný plat učiteľa s vysokoškolským vzdelaním dosiahnuť najmenej 75 percent priemerného platu ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Vyplýva to zo Správy o stave školstva na verejnú diskusiu ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorú vláda zobrala na vedomie.
Správu si vyžiadal parlament, ktorý sa ňou bude zaoberať. Obsahuje 22 systémových krokov pre ďalší rozvoj regionálneho školstva a 22 krokov pre rozvoj vysokého školstva.
Podľa správy by sa mal zároveň postupne upraviť nástupný plat učiteľa na priemernú výšku začínajúcich zamestnancov v ostatných povolaniach, v ktorých sa vyžaduje získanie rovnakého stupňa vzdelania. Treba optimalizovať sieť škôl a školských zariadení.
"Jedným z nástrojov na zvýšenie efektívnosti siete škôl, a tým aj získania zdrojov na zvyšovanie platov, je umožniť zvýšiť počet žiakov v triedach a získané zdroje využiť radšej na menší počet lepšie zaplatených učiteľov ako na veľký počet priemerne zaplatených učiteľov," konštatuje správa.
Kľúčová má byť matematika
Minister navrhuje postupné uvoľnenie trhu s učebnicami a ich výber ponechať na školy. Povinný druhý cudzí jazyk by mal byť len vo vybraných študijných odboroch, napríklad na študijných odboroch stredných škôl ukončených maturitnou skúškou, na ostatných by sa mal vyučovať ako voliteľný predmet.
Matematika sa má stať kľúčovým predmetom na 2. stupni základných škôl a na stredných školách. Namiesto bifľovania gramatiky sa majú žiaci na slovenčine viac sústrediť na pochopenie textu, grafov a tabuliek.
Postupne by sa mala zaviesť bezplatná škôlka pre deti od štyroch rokov.
Minister by chcel dosiahnuť, aby sa počet detí na jedného učiteľa v materskej škole dostal zo súčasných 12,5 na úroveň OECD - 14,4 detí na učiteľa.
Podľa správy by sa mala zvážiť možnosť zavedenia pravidla, aby deti chodili do spádovej základnej školy podľa trvalého bydliska.
V oblasti vysokého školstva správa navrhuje zrušenie vedecko-pedagogických titulov profesor a docent. Ponechali by sa len príslušné funkčné miesta.
Rezort chce podporovať aj optimalizáciu siete vysokých škôl. Treba zvážiť, či je efektívna existencia samostatných vysokých škôl s rovnakými alebo podobnými profilmi, ktoré sú geograficky blízko seba. Správa spomína napríklad dve verejné školy v Trnave.
Kažimír chce vidieť zmeny
Po rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír vyhlásil, že nemá zmysel dávať viac peňazí do štruktúry školstva, ktorá nie je efektívna.
Najprv podľa neho musí byť na stole plán štrukturálnych zmien, až potom sa môže hovoriť o konkrétnom navyšovaní súm do kapitoly rezortu školstva.
"Dnešná štruktúra nie je uspokojivá. Odmietam zaplatiť účet, ktorý niekto vystaví pri súčasnom stave. Ak má ísť viac prostriedkov, tak sa musí zmeniť samotné školstvo," vyhlásil Kažimír.
Ak sa zmeny budú prijímať už v tomto volebnom období, je na to podľa vlastných slov pripravený reagovať.
"Vždy sa to odvíja od konkrétnej situácie rozpočtu, ale tie peniaze sa budú navyšovať, aby sme dosiahli priemer 6 percent HDP," povedal Dušan Čaplovič.
