BRATISLAVA. Na Slovensku sa vlani narodilo mimoriadne málo detí a došlo k hlbokému prepadu pôrodnosti.
Aspoň to ukazujú najnovšie dáta Štatistického úradu, na ktoré v blogu „Kto vám vymení plienku“ poukázal kresťanský politik a bývalý minister vnútra Vladimír Palko.
Prepad dokonca podľa Palka zaskočil aj demografov. Tí predvídali, že silné ročníky z konca 70. rokov, ktoré pôrody dlho odkladali, budú pôrodnosť ťahať ešte zopár rokov.
Vedúci Výskumného demografického centra Boris Vaňo však tvrdí, že oproti odhadom sa nič nezmenilo a dnešní tridsiatnici ešte za zenitom rodičovstva nie sú.
Palko totiž namiesto katastrofálneho prepadu pôrodnosti upozornil na niečo iné. Štatistici od vlaňajška už do dát nezapočítavajú deti Sloveniek narodené v zahraničí. Tých bolo vlani vyše päťtisíc.
„Bez tejto metodologickej zmeny by počet narodených medziročne zostal prakticky nezmenený,“ hovorí Vaňo.
Nový domov
Nejde však iba o čachre s číslami, ale o skutočný problém, ktorý v posledných rokoch pôrodnosť nadhodnocoval.
Po roku 1989 a najmä po vstupe do Európskej únie a Schengenu totiž čoraz viac Sloveniek rodilo za hranicami. Sčítanie z roku 2011 naznačilo, že mnohé z nich už zrejme na Slovensko neprídu.
„Analýza ukázala, že len 28 percent detí narodených v zahraničí prihlásili na trvalý pobyt na Slovensku,“ vysvetľuje hovorca úradu Marián Jánošík.
Štatistici preto zmenili metodiku a zaratúvajú už len deti narodené v cudzine, ktoré rodičia u nás prihlásia aj na trvalý pobyt. Namiesto pôrodnosti sa tieto deti objavia v kolónke „prisťahovaní“.
Štát nebude nikdy taký bohatý, aby peniazmi prinútil významnú časť ľudí splodiť dieťa, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Menšie rodiny
Demografi výrazný úbytok novorodencov v najbližších rokoch neočakávajú. Ten by mal podľa Vaňa nastať až pred rokom 2020.
„Spôsobený bude najmä vekovou štruktúrou obyvateľstva, keď do veku najvyššej pôrodnosti začnú postupne prichádzať veľmi slabé populačné ročníky narodené po roku 1990.“
Aj Michaela Potančoková z Viedenského inštitútu demografie hovorí, že generácie žien narodené v druhej polovici 70. rokov sa budú na pôrodnosti výrazne podieľať až do svojej štyridsiatky.
„Súvisí to s tým, že tieto ženy sa často stávajú matkami až vo veku nad 30 rokov,“ vysvetľuje. V roku 1992 ženy porodili prvé dieťa v priemere vo veku 22,41 roka, dnes o päť rokov neskôr. Potančoková vraví, že aj rodiny budú menšie a stále častejšie s jedným dieťaťom.
„Kým ženy narodené v priebehu 50. rokov mali priemerne 2,3 až 2,2 dieťaťa, generácie žien narodené na začiatku 70. rokov sú prvými, u ktorých tento ukazovateľ klesne tesne pod dve deti na ženu,“ hovorí.
„Pre narodené v prvej polovici 80. rokov by sa už pokles plodnosti mohol stabilizovať na úrovni okolo 1,6 dieťaťa na ženu,“ dodáva.
Beata
Balogová
