Správu o činnosti ombudsmanky za rok 2012 mali poslanci vziať na vedomie v marci, miesto toho ju vrátili na dopracovanie.
BRATISLAVA. Ombudsmanka Jana Dubovcová nesplní marcové uznesenie Národnej rady a neprepracuje správu o svojej činnosti za minulý rok.
Ako povedala novinárom, uznesenie parlamentu ju nezaväzuje a nemá ani právne čistý nástroj, aby mu mohla vyhovieť.
"Z Ústavy aj zo zákona vyplýva, že verejný ochranca práv parlamentu predkladá správu o svojich poznatkoch zo svojej činnosti, návrhy odporúčaní, a tam je bodka. Čiže Národná rada správu ombudsmana neschvaľuje. Jej hlasovanie malo vyjadriť to, že správa bola predložená. Bola tu prax, že hlasovanie znamenalo, že parlament ju prerokoval a zobral na vedomie," tvrdí.
Dubovcová pripomína, že jej správu príslušný parlamentný výbor odobril a plénu odporučil, aby ju zobral na vedomie.
Nie je nástroj a nie je jasné, čo prerobiť
"Ja ani nemám právne čistý nástroj, aby som mohla správu, ktorú som už predložila, nejako meniť alebo dopracovať. Uznesenie Národnej rady je pre mňa neúčinné a nezaväzuje ma," upozornila.
Faktom podľa jej slov je, že verejný ochranca práv je nezávislý ústavný orgán a môže pôsobiť len v rozsahu a spôsobom, ktorý mu stanovuje ústava a zákon.
"Navyše v uznesení parlamentu nie je uvedené, čo mám prerobiť," povedala.
Dubovcová je však podľa vlastných slov ochotná byť ústretová k časti politického spektra či verejnosti, ktorá si s ňou chce obsah správy prediskutovať.
Správa sa nepáčila Tomanovej
Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012 mali poslanci NR SR vziať na vedomie v marci. Namiesto toho ju však vrátili na dopracovanie.
Stalo sa tak na základe návrhu poslankyne Viery Tomanovej (Smer), ktorej sa zdala správa nedostačujúca.
Tomanová dokonca na základe predloženej správy vyslovila pochybnosť, či má Dubovcová schopnosti zastávať takúto funkciu.
Na tohtotýždňovom stretnutí verejných ochrancov práv krajín v Častej-Papierničke prijali ombudsmani uznesenie, v ktorom považujú za správne, aby do budúcnosti parlamenty nehlasovali o výročnej správe o ich činnosti, len sa s ňou oboznamovali. Domnievajú sa totiž, že takéto hlasovanie môže byť pokušením politicky hodnotiť ich činnosť.
Prihovárala sa za Dom ľudských práv
Dubovcová sa pri prezentovaní svojej správy okrem iného prihovárala za to, aby vláda podporila myšlienku zriadenia Domu ľudských práv v Bratislave.
V určenej štátnej budove by sídlila Kancelária verejného ochrancu práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (obe sú v súčasnosti v komerčnom nájme), Centrum právnej pomoci (sídli v nevyhovujúcich priestoroch) a Ústav pamäti národa (zatiaľ tiež bez sídla).
Takéto riešenie by bolo podľa nej nielen ústretové k občanom, ale prinieslo by výhody aj pre štátny rozpočet. Dubovcová tiež tvrdí, že jej kancelária má finančné ťažkosti.
Za najvážnejší nedostatok činnosti kancelárie považuje skutočnosť, že jej zamestnanci pracujú od stola a terénne prieskumy sa prakticky nevykonávajú.
Martvoň: Parlament nepochybil
Národná rada by správu o činnosti verejného ochrancu práv nemala brať na vedomie, mala by sa k nej postaviť ako k správe o stave republiky, s ktorou pred parlament predstupuje prezident. Tú si parlament len vypočuje.
Myslí si to poslanec Smeru Anton Martvoň.
Podľa neho by sa tak zabránilo nejednoznačným situáciám, ktoré dnes môžu vzniknúť kvôli legislatívnym dieram.
"Správa o činnosti ombudsmana by mala ísť v režime správy o stave republiky," uviedol.
Pripomenul, že dnes parlament berie správu o činnosti ombudsmana na vedomie, hoci zákon to neprikazuje.
"Je to len dlhodobo nesprávne zaužívaná parlamentná zvyklosť, ktorá teraz narobila problémy," poznamenal.
Zároveň odmietol názor, že parlament pochybil, keď vrátil ombudsmanke Jane Dubovcovej správu na dopracovanie.
Nesúhlasí ani s tým, že by zákonodarný zbor týmto zasahoval do nezávislosti činnosti ombudsmana.
"Ombudsmana volí priamo parlament, preto má plénum právo minimálne prijať uznesenie, ktorým navrhuje vylepšenie správy," vysvetlil Martvoň.
