BRATISLAVA. Ústav pamäti národa sa bude podrobnejšie venovať perzekúciám Rómov z obdobia druhej svetovej vojny.
Predseda správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák by so skúmaním najradšej začal ešte v tomto roku.
Podľa neho sa téme ústav doposiaľ systematicky nevenoval a medzi ľuďmi chýba o rómskom holokauste všeobecné povedomie.
Krajňákove slová o tom, že sa o zločinoch páchaných na Rómoch málo vie, potvrdil aj etnológ Arne Mann.
Výskum zafinancuje Únia
Výskum sa bude opierať najmä o svedecké výpovede pamätníkov vojnových udalostí.
Pracovať by na výskume mali zamestnanci ÚPN z projektu Oral history - Svedkovia z obdobia neslobody.
Skúmanie rómskeho holokaustu zafinancuje Európska únia prostredníctvom programu Európa pre občanov.
Zmienky o rómskom holokauste chýbajú aj v učebniciach dejepisu, dodáva Krajňák. Rád by do práce zapojil Karola Janasa, ktorému ÚPN vydal publikáciu Perzekúcie Rómov v Slovenskej republike (1939 - 1945).
Etnológ Arne Mann ale upozorňuje, že Janas sa v publikácii dopustil "nevedeckej selekcie a jednostrannej interpretácie historických faktov".
Zodpovednosť za tragické osudy Rómov preniesol na nemeckú brannú moc a odignoroval jednoznačné predchádzajúce diskriminačné opatrenia slovenských štátnych orgánov, vysvetľuje etnológ.
Záznamy o deportáciách chýbajú
Počet rómskych obetí na území vojnovej Slovenskej republiky odhadujú podľa Manna odborníci na tisíc.
Nepochybne viac obetí pochádzalo z územia, ktoré bolo počas vojny pripojené k Maďarsku. Podľa etnológa by ich mohlo byť niekoľko tisíc.
Záznamy o deportáciách sa podľa neho v našich archívoch nenachádzajú, údajne nie sú ani v tých maďarských.
Mann tvrdí, že systematický výskum v tomto smere ešte doposiaľ nikto nerobil. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo asi 300-tisíc európskych Rómov.
Medzi miesta na Slovensku, kde Rómov násilne internovali alebo vraždili, patria obce a mestá ako Lutila, Nemecká, Hanušovce nad Topľou, Zvolen, Slatina, Dubnica nad Váhom.
