Bratislava 26. septembra (TASR) - Priebeh tohtoročných parlamentných volieb potvrdil nedostatky platného volebného zákona. Vyplýva to z monitoringu volieb, ktorý vykonala mimovládna organizácia Občianske oko (OKO).
Za hlavné nedostatky OKO považuje málo efektívne využitie finančných prostriedkov vyčlenených na voľby, vedúce k ich zbytočnému predražovaniu, a oslabenú funkčnosť inštitútu preferenčného hlasovania.
"Aj tieto voľby ukázali, že bude nutné začať s úspornými opatreniami. Týka sa to hlavne sprísnenia podmienok pre kandidatúru politických strán zavedením finančnej spoluúčasti formu zábezpeky, ktorá by bola v prípade dosiahnutia určitého volebného výsledku návratná, inak povedané zavedením volebných kaucií a obmedzením počtu hlasovacích lístkov, ktoré sa znehodnocujú," povedal dnes pre TASR analytik združenia Občianske oko Peter Novotný. Napríklad v Nemecku, kde sa uplynulý víkend takisto konali parlamentné voľby, pristúpili k úspore volebného materiálu, obálok a hlasovacích lístkov, čo zároveň prispelo k zníženiu ekologického odpadu.
"Okrem racionalizácie a modernizácie volebného procesu sa bude musieť novokonštituovaný parlament zaoberať aj jeho unifikáciou," upozornil Novotný. Zjednotenie volebných postupov celého balíka volebnej legislatívy, teda okrem zákona o voľbách do NR SR aj zákona o priamej voľbe prezidenta, pripravovaného zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, zákona o voľbách do VÚC, obecných a krajských samospráv, do jednotného kódexu pre všetky typy volebných zákonov by mohlo podľa Novotného zjednodušiť a zefektívniť celý tento proces.
"Treba zvážiť aj prípadnú poloprofesionalizáciu volebných komisií a počet ich členov prispôsobiť počtu strán, ktoré reálne kandidujú a majú aj skutočný záujem o účasť v parlamente." Podľa neho sa treba zaoberať aj teraz platným 48-hodinovým predvolebným moratóriom, 14-dňovým zákazom zverejňovania prieskumov pred voľbami a reguláciou súkromných elektronických médií v kampani.
Nález Ústavného súdu SR z roku 1999 označil tzv. Mečiarovu novelu volebného zákona z roka 1998 ohľadne nastupovania náhradníkov na uprázdnené poslanecké mandáty za protiústavný. Napriek jeho korekcii a úprave do stavu spred roka 1998 nedošlo k zmene v počte volebných obvodov, ktoré "Mečiarova" novela zredukovala na jeden. Tým bola podľa odborníkov fakticky znefunkčnená možnosť zohľadnenia počtu získaných preferenčných hlasov pre vstup náhradníkov do parlamentu. "Náhradníci by mali nastupovať podľa výsledkov volieb. V súčasnosti je taký stav, že strany si môžu vlastne vybrať hocikoho z kandidátky, pretože žiaden z nich nezískal 10 percent preferenčných hlasov a zároveň zostal náhradníkom," povedal Novotný.
Pokiaľ vo voľbách v roku 1992 a 1994 získalo dokopy 44 náhradníkov na poslancov viac ako 10 percent preferenčných hlasov, po "Mečiarovej" novele vo volebných rokoch 1998 a 2002 to nebol ani jeden. Znížil sa aj počet kandidátov, ktorí v NR SR získali mandát z pôvodne nezvoliteľného miesta z 18 za roky 1992 a 1994 na jedno, ktoré získal poslanec za SMK v tohtoročných parlamentných voľbách.
