O nových členov musí byť v Európskej únii viac počuť, povedal v Bratislave Toomas Hendrik Ilves.
BRATISLAVA. Estónsko je podľa jeho prezidenta Toomasa Hendrika Ilvesa živým príkladom toho, že prijímaním tvrdých úsporných opatrení sa zároveň dá dosiahnuť ekonomický rast.
"Je to dôkazom toho, že argumentácia, že úsporné opatrenia idú proti rastu, neobstojí," podčiarkol na štvrtkovej tlačovej konferencii po stretnutí so svojím slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom.
Ten zablahoželal Estóncom k ich výborným makroekonomickým úspechom. Poukázal na to, že majú jeden z najnižších dlhov v Európe, nízky rozpočtový deficit a jeden z najvyšších hospodárskych rastov.
"Ide o úspešnú krajinu, preto som rád, že sme si mohli vymeniť názory na riešenie problémov v EÚ a eurozóne," poznamenal Gašparovič.
Gašparovič: Slovenská ekonomika je iná
Estónsku sa oproti minulosti podarilo znížiť aj nezamestnanosť. Ilves za ich ekonomickým úspechom vidí liberalizáciu trhu práce a zníženie výdavkov štátu.
Na otázku, či sa to nedá podobným spôsobom dosiahnuť aj na Slovensku, Gašparovič reagoval, že štruktúra ekonomiky a národného hospodárstva je v Estónsku úplne iná ako u nás.
Pripomenul, že na Slovensku pôsobia veľké podniky so zahraničnými investíciami, kým v Estónsku malé a stredné podniky, ktoré sú podľa Gašparoviča flexibilnejšie aj pokiaľ ide o zamestnanosť.
"Všetky naše doterajšie vlády prezentovali, že je potrebné podporiť malých a stredných podnikateľov. V tomto vidím určitý recept," dodal.
FOTO: SITA
Aj po deviatich rokoch sme za nových
Ilves je na dvojdňovej oficiálne návšteve na Slovensku. Hoci ide o historicky prvú návštevu estónskej hlavy štátu, Ilves na Slovensku už predtým bol niekoľkokrát, avšak v pozícii ministra zahraničných vecí.
Ako spomenul, v tých časoch cestoval do Bratislavy, aby sa stretával aj s kolegami z Českej republiky, Maďarska a Poľska, ktorí mali taktiež euroatlantické ambície.
"Pred 15 rokmi nás spájala atmosféra a duch dobrej spolupráce, ktorej cieľom bolo dosiahnuť členstvo v EÚ a NATO. Dnes by sme mali opätovne oživiť takúto atmosféru dobrej spolupráce. Nezdá sa vám bizarné, že aj po deviatich rokoch členstva sme stále označovaní ako noví členovia?" adresoval prítomným.
Ako dodal, nespomína si, že by to tak bolo aj v prípade Švédska, Fínska a Rakúska, ktorí rozšírili rady únie v roku 1995. "Po deviatich rokoch ich určite nikto nevolal nováčikmi," konštatoval estónsky prezident.
FOTO: SITA
Noví členovia sú podľa Ilvesa zodpovednejší
Ilves rovnako poukázal na to, že ani na najvyšších postoch v euroatlantických štruktúrach nie sú zástupcovia z tzv. nových členských štátov.
"Toto sa musí zmeniť. Náš hlas musí silnieť a mal by byť vypočutý. Ak sa zamyslíme nad zodpovedným fiškálnym správaním sa, tak noví členovia sú trochu zodpovednejší ako tí starí. Takže naša politická spolupráca, naše snaženie by malo na to poukázať, aby sme sa nedočkali toho, že o ďalších 10 rokov budeme stále označovaní ako noví," vyzval Ilves.
Zároveň navrhol, aby táto problematika zaznela aj na júnovom summite prezidentov strednej a východnej Európy, ktorý sa uskutoční v Bratislave. Jeho hlavnou témou bude stratégia rastu v pokrízovej Európe.